|
Post by Jesse Andonov on Jul 5, 2018 14:18:10 GMT 1
|
|
|
Post by Jesse Andonov on Jul 11, 2018 15:00:12 GMT 1
Aj keď situácia v Black Hollow bola všelijaká, práca gangu musela naďalej fungovať. Fungovali rôzne obchody, ktoré mal na starosti kto iný ako Jesse. Pokiaľ sa jednalo o obchodovanie, nikoho nezaujímalo, že sa teraz stalo niečo s nejakým obrazom. Nikto nepovedal 'oh, tak to teraz necháme tak. Máš toho teraz veľa Jesse, daj si brčko a oddýchni si.'. Biznis fungoval naďalej, no pravá ruka gangu Serpent sa dozvedela, že niekto si brúsi zuby na jeho krk. Ten niekto je vraj , podľa jeho názoru, feťák, čo tvrdí, že mu Serpenti nezaplatili za dodávku zbraní. Jesse mu za zbrane skutočne nezaplatil, pretože boli poškodené a nedalo sa s nimi pracovať. Muža prezýva feťákom, pretože sa s ním už stretol a videl, že to nemá v poriadku. Tento feťák bol síce šialený a veci sa mu vysvetlovali ťažko, mal však veľmi dobré schopnosti ohľadom boja či už na blízko, alebo na diaľku. Nemohol tam poslať svojich chlapcov, boli síce šikovní, a dokázali položiť na zem takmer každého, no aj ten chlap mal za sebou mnoho ďalších ľudí. Momentálne pozerá z okna svojej pracovne, opretý dlaňami o parapetu a premýšľa ako vyriešiť túto sitáciu. ,,Skurvysyn si dá raz drogy, aké by nemal a už si vymýšľa pičoviny" zamrmle si popod nos. ,,Ale zlatko, nestresuj sa tým, to sa vyrieši" ozve sa piskľavý hlas za ním, na jeho veľkej bielej kožennej sedačke sedí v nohavičkách a voľnej košeli žena, ktorá u neho býva a myslí si, že je jeho priateľka, no Jessemu je úplne jedno. Predal by ju za jednu pištoľku, keby musel. Je mu dobrá len na jedno. Na jej slová neodpovedá, a premýšľa ďalej. V tom si spomenie, že jej niekto spomínal jednu dievčičnu. Zahryzne si do pery, premýšľajúc. Nechce zaťahovať do biznisu ženy, no asi nemá na výber. Prejde k pracovnému stolu, odkiaľ si vezme svoj iPhone X //ako hovorí Denda, užitočná informácia// a prechádza si kontakty. Má ju uloženú ako "prípady núdze", no pamätá si len jej krstné meno. Rosaline. Vytočí jej číslo a trpezlivo čaká, pokiaľ zdvihne telefón. Keď sa tak stane, odkašle si. ,,Dobrý deň, pri telefóne Jesse Andonov. Hovorím s... Rosaline?" nie je si istý, či si jej meno pamätá správne, preto sa pýta. ,,Potreboval by som, aby ste sa dostavili do môjho sídla. Vyjdete z Bushovej ulice, na nie moc pevnú cestu, no neďaleko je môj dom. Nie neberiem ako odpoveď. Čakám vás. Dohodneme sa u mňa." hovor ukončí, a telefón položí naspäť na stôl, a vráti sa do pozície, v ktorej bol predtým - pozerá z okna a premýšľa. Snáď Rosaline namietať nebude.
|
|
|
Post by Rosaline Hall on Jul 11, 2018 15:55:47 GMT 1
Sledovala "krásy " mesta Black Hollow z okna hotelového apartmánu hotela Handal. Už dávnejšie premýšľala nad tým, že sa odsťahuje a kúpi si dom či menší byt niekde v centre, aby až tak nezaťažovala organizáciu, ktorá platí niekoľko tisíc denne za jej hotelovú izbu. Mohla by sa ešte nasťahovať do rodičovského domu, ktorý bol aj po pätnástich rokoch stále neobývaný, ale vedela, že by sa tam jednoducho necítila ako doma. Odstúpila od veľkého skleného okna a prechádzala sa po obývacej časti svojho apartmánu. V hlave mala svoju sestru, ktorá sa len tak v meste objavila a hľadala Rosaline. Ich prvé veľmi nečakané stretnutie bolo no, čudné. Rosa však vedela, že sa s Roxanne ešte raz potrebuje stretnúť, pretože toto stretnutie akosi prerušili udalosti, respektíve hádka mafií. To bola druhá vec, nad ktorou Rosaline premýšľala. Keby nebolo toho sprostého obrazu tak by sa mafie spolu nepohádali a všetko by bolo v poriadku. Ona už teraz vedela, že ak sa raz z tohto strhne mestská vojna ona bude tá čo bude musieť bojovať na strane jednej zo štyroch mafií a ona to ešte nebola pripravená, pretože ona sa k mafiám nerada viazala. Z myšlienok ju vytrhol zvoniaci iphone 8, ktorý ležal na konferenčnom stolíku. Číslo nemala uložené a ani jej nebolo povedomé, preto zdvihla s neistotou v hlase. "Prosím? " započúvala sa do mužského hlasu na druhej strane. "Áno, hovoríte...o čo ide? " spýtala sa potom už len sama pre seba prikyvovala a počúvala jeho inštrukcie. "Budem tam o pár minút, pán Andonov. " s týmito slovami zložila a mobil položila späť na konferenčný stolík v obývacej časti apartmánu. Nevedela kto je ten muž alebo ako ju našiel a už vôbec nechápala čo od nej chcel, ale brala to športovo. Možno išlo o pracovné stretnutie. A tak skôr ako sa prezliekla ešte prehltla pár tabletiek na ukludnenie svojich hlasov v hlave a zapila ich vodou. Cítila sa istejšie len ak mala zbrane pri sebe a tak aj teraz mala zo sebou poskrývané zbrane. Len tak. Pre prípad núdze. Čierny Mercedes zaparkovala na príjazdovej ceste. Hneď ako z neho vystúpila sa poriadne prezrela, pred akým domov stojí. Bol luxusný čo znamenalo, že ho nebude vlastniť žiadny slušný človek ako napríklad. Právnik alebo tak. Dva krát po sebe zazvonila a čakala kým jej niekto otvorí.
|
|
|
Post by Jesse Andonov on Jul 11, 2018 16:40:42 GMT 1
On už bol oblečený od skora rána, v celku jednoduchom outfite, predsalen bol doma, nemusel vyzerať až tak reprezentatívne, ako keď ide na nejakú akciu, no nikdy nevedel, či ho niekto nenavštívi. Ako napríklad teraz. Absolútne netušil, ako Rosaline vyzerá, či koľko má rokov, no už v telefóne počul, že mala mladý hlas, čo ho celkom prekvapilo. Čakal, že už bude mať tak 30 a bude to dospelá žena. Z okna pozerá na príjazdovú cestu a už nedočkavo sleduje, kedy niekto príde. Keď stále nikto neprichádza, rozhodne sa zatiaľ prejsť do jednej zo skriniek, odkiaľ vytiahne zväzok bankoviek, ako zálohu. Bankovky položí na stôl, pričom si dievča na kresle zahryzne do pery a pozrie na neho. ,,To je pre mňa?" spýta sa so širokým úsmevom, načo chlapec tmavšej pleti na ňu pozrie a zamračí sa. ,,Nie a už sa ma takéto sprosté otázky nepýtaj. Chováš sa ako obyčajná štetka a zlatokopka." odsekne jej a opäť prejde k oknu. ,,Čo ti je poslednou dobou?" zvýši na neho hlas brunetka, na čo Jesse prevráti očami, stojí jej však chrbtom, otočí hlavou, aby na ňu videl. ,,Bol by som zvedavý, ako by si to všetko zvládala ty, s tvojimi znalosťami, ktoré zohľadňujú maximálne populárne značky topánok." to už ale vidí, že na jeho príjazdovú cestu prichádza Mercedes, vydýchne. Chvalabože, vydýchne. Jesse vyjde zo svojej pracovne a zakričí ,,Gabriela, môžeš otvoriť!" Medzitým dolu Rose otvára mu staršia žena, ktorá v dome upratuje, varí, a ak niekto príde tak mu otvorí dvere. Nie, Jesse nemá až toľko ľudí okolo seba, svoj kruh si udržiava úzky. Žena sa na Rosu príjemne usmeje. ,,Dobrý deň, vy musíte byť navšteva pána Andonova." pootvorí dvere, nechá ju vstúpiť a dvere za ňou zavrie. ,,Je hore, vo svojej pracovni." Jesse však už stojí pred dverami a čaká, kým za ním Rosa príde a keď ju uvidí, na tvári sa mu zjaví prekvapený výraz, ktorý sa okamžite pokúsi zahnať. ,,Dobrý deň." podá jej ruku, po čom sa predstaví celým menom a vpustí ju do pracovne ako prvú. Dvere za sebou zavrie. ,,Kayla čo tu ešte stále robíš?! Nepočula si ma, že telefonujem, a niekto príde?!" Ona sa bez slova postaví, no venuje protivný pohľad najprv Jessemu, a potom si celú premeria aj Rosu. ,,Užite si to" vyprskne ešte, keď za sebou zabuchne dvere. ,,Ospravedlňujem sa." venuje jej pohľad a rukou pokynie na kreslo oproti stolu, trošku menej luxusné ako to, na ktoré si sadne on. ,,Potrebujem vaše služby, Rosaline. Kávu, čaj?" Na takéto veci už je zvyknutý, preto o nich hovorí úplne pokojným tónom.
|
|
|
Post by Rosaline Hall on Jul 11, 2018 17:14:28 GMT 1
Plná očakávaní stala pred dverami a prezerala si zatiaľ okolie. Dom bol už len zvonku luxusný a preto si nevedela ani predstaviť aké to bude až sa dostane do vnútra. V tom jej však otvára dvere vysmiata pani, na ktorú sa Rosa usmeje len so slušnosti. "Dobrý deň, áno áno. Ďakujem." odpovie žene ešte s úsmevom, ale potom sa hneď na jej tvári objaví kamenný výraz tak ako predtým. Chcela byť len slušná a tak nejak to bola aj Rosalina práca, aby sa pretvarovala pred obyčajnými ľuďmi.
Pred dverami ju už samotný Jesse Andonov očakáva a pravdupovediac to čo vidí, vôbec neočakávala. Nadvihne obočie hneď ako ho uvidí, ale aj toto gesto hneď pominie, aby nevyzerala, že je až príliš prekvapená. Išlo však o to, že si tohto pána predstavovala úplne, ale úplne inak. Čakala, že bude oveľa starší. On však mohol byť len o jeden či dva roky starší než ona. Premerala si ho ešte pohľadom než mu podala ruku a medzi nimi prebehlo typické predstavenie. Stále ešte nechápala čo v jeho dome robí a prečo si ju nechal zavolať, ale očakávala, že to zrejme bude kvôli práci. Vstúpi do jeho pracovne a obzrie sa po každej jednej maličkosti čo v nej má až si všimne v miestnosti ešte jednu ženu, ktorú Jesse aj osloví a medzi nimi prebehne menšia nezhoda. Pozrie na ňu trochu povýšeneckejšie čo by asi nemala, a hneď po poznámke tej Kayly pozrie späť na svojho hostiteľa. "Priateľka?" spýta sa počas toho ako si sadá na kreslo priamo oproti nemu. Po jeho ďalších slovách je už Rosaline jasné prečo prišla. Trochu sa nad jeho slovami uchechtne, ale hneď na to sa usmeje. "Kávu a neviem či si úplne rozumieme." pokrúti hlavou a stále ho uprene sleduje. "Nie som nájomný vrah pán Andonov ak smerujete k tomuto. Pracujem pre organizáciu, od ktorej prijímam rozkazy." jazykom si prešla po perách a pravú nohu si prekrížila cez tú ľavú. "Som jeden z najsmrteľnejších assassinov svojej doby, ale nezabíjam na požiadavku." upozorní ho. Kedysi zabíjala ako sa jej chcelo a ako ju kto v okolí o to požiadal, ale dostalo ju to do APMN a už sa tam neplánuje dostať znovu. ''Toto mesto je plné nájomných vrahov, prečo práve niekto ako ja?'' zaujato sa ho spýta a nakloní hlavu mierne do strany.
|
|
|
Post by Jesse Andonov on Jul 11, 2018 17:48:04 GMT 1
Ich reakcia na toho druhého bola takmer úplne rovnaká. Obaja boli prekvapení z vysokého postavenia toho druhého, vzhľadom ich veku. Dostali sa na vrchol veľmi rýchlo a veľmi mladí, čo by mohlo teoreticky znamenať, že zo svojich postov čoskoro obaja odídu, či ich niekto nahradí. Jesse však nerád myslel na veci typu 'keby bolo keby', preto vždy, keď sa ho na otázku 'čo ak...' niekto pýtal, buď neodpovedal alebo poprosil daného človeka, nech netrepe hlúposti. Bol momentálne na vrchole svojej 'kariéry' a vôbec sa mu z nej nechcelo ísť dolu. To teraz prakticky chcel zveriť do rúk Rosy, no keď nevidel na jej tvári jedinú vrásku, začal pochybovať. Naozaj chce svoj život zveriť do rúk niekoho tak mladého? Ako kráčal ku svojmu kreslu, musel sa nad tým poriadne zamyslieť. Ale predsa... aj on je mladý a napriek tomu svoju prácu zvláda bravúrne. Áno, nemá problém si niečo také priznať, pretože vie, že to tak je. Nie každý zvládne taký veľký nátlak na psychiku, bez toho, aby sa zbláznil. Teda, nič proti Rose. Počul na ňu dobré ohlasy od najváženejších ľudí mesta, ako aj počul, že už viac pre hocikoho nepracuje. Jesse bol tak v tomto ohľade sebavedomý. Vždy si bol istý, že jeho presviedčacie schopnosti sú na dobrej úrovni, preto o sebe nepochyboval ani tentokrát. ,,Nie, proste tu... býva" povie potichu, pokrúti hlavou. Postaví sa zo svojho kresla, aby prešiel k menšej rychlovarnej kanvici, do ktorej napustí vodu a zapne ju. Zo skrinky nad ňou vyberie šálku aj s malým tanierikom pod ňu. Počúva to, o čom hovorí, a prikývne. ,,Čakal som že to poviete slečna..." pozrie na ňu s očakávaním, že mu prezradí jej priezvisko, popričom jej do šálky dáva dve lyžičky kávy, čo uznáva, že je taký bežný štandard, teda aspoň pre neho. Opýta sa ho otázku, na čo si povzdychne. ,,Pretože ide o môj život" vysvetlí jednoducho. ,,Možno si poviete, že som nahraditeľný, keďže som iba zástupcom pána Ivy, no nie som." opäť jej venuje pohľad, no tentokrát krátky, nakoľko z malej chladničky berie maličké mliečko, v takej tej krabičke, ktoré jej položí na tanierik, spolu s dvomi kockami cukru//nikdysomsinemyslelažetotobudemopisovaťwow/. Kávu položí pred ňu a opäť si sadne na svoje miesto. ,,Práve preto, čo ste povedali. Ste jeden z najsmrteľnejších assasinov svojej doby. A tiež mám istotu, že nepracujete pre žiaden gang. Po tom včerajšom incidente neverím nikomu" pokrúti hlavou. ,,Ponúkam vám zálohu" rukou ukáže na balík bankoviek, ktorý je neďaleko nej. ,,A rovnako aj imunitu, keby sa niečo stalo buď teraz, ako kedykoľvek inokedy. Celkovú ochranu celého gangu Serpent. A určite viete, že nie sme len náhodnou partičkou drogovo závislých z ulice." naráža na to, že si najvplyvnejším a najväčším gangom v Black Hollow. Po týchto slovách si lakte položí na stôl, pozdvihne ruky, prsty si prepletie a uprene pozerá na Rosu.
|
|
|
Post by Rosaline Hall on Jul 11, 2018 18:22:36 GMT 1
Nerada sa chválila svojim postavením. Vlastne len úzky kruh ľudí vedel aké je jej skutočné povolanie, pretože inak pre mesto bola nepochybne len bežným občanom, ktorý mesto obýva. Ale bola pravda, že obaja sa dostali vysoko príliš rýchlo. Rosaline sa aj nerada chválila tým, že jej tréning prerušili už keď mala šestnásť, pretože bola lepšia než ostatní. V ľuďoch to vyvolávalo obavy, ale aj tak s ňou chceli pracovať. Ona mala skôr mierne obavy z toho čo sa stane ak raz organizácia padne. Pre koho bude pracovať potom? Áno, peňazí mala koľko chcela a väčšinou si mohla povedať čo chce a dostala. A aj tak taká Rosa nebola. Niekedy by proste chcela, aby za ňou niekto prišiel a spýtal sa jej aká je jej najobľúbenejšia kniha alebo aký druh hudby počúva či kam by sa na svete ešte raz chcela pozrieť. Potrebovala niekoho, kto sa bude zaujímať o to aká v skutočnosti Rosaline je. Zahľadela sa na muža pred sebou a prikývla keď sa jej zveril s tým, že tá ženu tu len býva. Samozrejme si Rosa domyslela, že ide o niečo viac než len o to, že tu s ním býva. "Hall. " doplní jeho vetu a celý čas sleduje ako jej pripravuje kávu. Niežeby mala nejaké problémy s dôverou. Bola len ostražitá. Rosa si vždy všímala maličkosti a to mohla prísť hocikam. "Takže niekto sa vás snaží odstrániť a odo mňa chcete, aby som sa ja postarala o to, že vás už nikdy nebude otravovať?" už mu chcela spomenúť aj to, že ona pre mafiánov nepracuje. Nemala rada mafie a nerada sa k nim viazala. Pre ňu boli mafiáni nespravodlivý ľudia. No muž, ktorý bol priamo pred ňou ju niečím zaujal. Nemohla sa na neho prestať pozerať a tak sledovala každý jeho aj ten najmenší pohyb, ktorý vykonal. "Pán Ivy má určite nesmierny počet ľudí, ktorí by sa o to mohli postarať, ale pred vami sedím ja. Woah. " natiahla sa pre kávu, ktorú položil priamo pred ňu. "Ďakujem. " odkašle si. Počas toho ako si do mlieka z malej krabičky naleje mlieko a následne kávu premieša, počúva jeho ďalšie slová. "To som. No nepracujem mimo organizácie ako som povedala. Nie som istá, či by som potom chcela znášať následky svojich činov. Nepracujem len tak pre niekoho, pán Andonov. " odpila si z kávy a šálku položí na malý tanierik späť na stôl. Balík bankoviek posunie naspäť k nemu a nič na to chvíľu nehovorí. Prezerá si mafiána, ktorý sedí priamo pred ňou a ešte pár sekúnd nič nehovorí. "Pozrite, oceňujem, že ma chcete chrániť, ale ja pre mafie nepracujem. Po včerajšku si ani nie som istá či niekedy chcem spolupracovať s jednou z mafií. " odpovie a ešte k tomu nad tým aj pokrčí ramenami. Vie, že by mala začať uvažovať nad tým, ku ktorej z mafií sa obráti keď bude najhoršie a po jej boku bude pracovať, ale stále jej príde akoby bol čas.
|
|
|
Post by Jesse Andonov on Jul 11, 2018 19:11:09 GMT 1
Jesse sa naopak, rád nepriamo chválil tým, čo robí, a čo všetko vďaka tomu má. Stačilo sa už len pozrieť na jeho dom, a každý videl, že chlapec sa rozhodne zle nemá. Napriek tomu bol usadený na kraji mesta, to bolo však skôr z bezpečnostných dôvodov. Keby býval v niekde centre, šance, že by ho každý nepárny deň niekto vykradol boli veľké, hlavne kvôli tomu, že býval predsa len v Black Hollow a tiež, ľudia sú pomstychtiví. Niekedy sa menšími vecami a biznismi až tak nezaoberal a po dvoch rokoch za ním príde opatrovateľka psa chlapa, ktorého dobili, že si prišla pre pomstu. Pri tejto práci človek proste musel byť ostražitý, nech sa deje čokoľvek a nech je kdekoľvek. Keď bol s členmi svojho gangu, vedel, že sa môže uvoľniť no ako sa hovorí... dôveruj ale preveruj. Rovnako to mal aj pri Olivierovi, bol mu ako otec, no rovnako aj vedel, že tento muž spravil mnoho špinavostí, takže nemal sto percentnú dôveru ani k nemu. Prečo však k tomuto dievčaťu má? Úprimne... bojí sa. Neprizná si to, no vnútri vie, že sa bojí. Takéto veci sa síce stávajú veľmi často, no kto by sa nebál. A práve kvôli týmto veciam by Jesse ani nevedel odpoveď na otázky, ktoré by si Rosa želala, aby sa jej niekto spýtal. Jeho mysľou prebiehali tieto všetky veci, preto sa ani nestíhal zamýšľať nad takýmito 'obyčajnosťami'. Alebo už bol tak krutý a nemal v sebe toľko ľudskosti? To by dávalo zmysel tiež. Prikývne, keď povie svoje priezvisko. Je krátke a ľahko zapamätateľné, to sa mu páči. ,,Áno, presne ste to vystihli." opäť prikývne. Pozorne počúva všetko čo jej hovorí, takmer ani nežmurká. Nachvíľu zostane ticho, rovnako ako aj ona a prezerá si jej tvár. Bola peknou ženou, to sa jej muselo uznať. No v tých zelených očiach bolo niečo, čo mu hovorilo, že nie je najšťastnejšou osobou. Po chvíľke si uvedomí, že ju dokonca videl na včerajšej akcií. Vôbec by to do nej vtedy nepovedal. Po chvíli sa jej rozhodol odpovedať. ,,Slečna Hall..." oblizne si pery. ,,Všimol som si, že ste boli na včerajšej akcií. A určite ste si všimli, čo sa stalo. A neviem, či si to uvedomujete, ale teraz tam vonku" vystrie ruku a ukáže prstom von z okna. ,,začne o chvíľu taká menšia vojna. Občania to nejako prežijú, to áno. Ale o vás mafiáni už nejaké to povedomie majú a práve v túto dobu budú chcieť vaše služby. Prídu hádky, obvinenia, a ako poznám Noaha Rollnawa, bude chcieť aby daný človek trpel krutým trestom. Ja sa vás pýtam milo, ale tí muži po mne už možno nebudú." vysvetľuje jej. ,,Ja od vás tie veci chcieť potom nebudem. Na to už mám ľudí." oprie sa o kreslo, no nespúšťa z nej pohľad. ,,Pokiaľ by ste ešte mali nejaké podmienky, rád vám vyhoviem." vydýchne a prehrabne si tmavohnedé vlasy. ,,Potrebujem vás."
|
|
|
Post by Rosaline Hall on Jul 11, 2018 20:26:52 GMT 1
Jemne si povzdychla. Ona bola, je a vždy bude presne tá, kto si určuje komu veriť a komu nie. Ten kto sa s ňou chce dohodnúť má jednoducho smolu, lebo ona neverí len tak prvému človeku, ktorého uvidí. Dnes to však bolo celkom inak. Muž ju zaujal. Bol svojim spôsobom o kúsok iný než všetci tí mafiáni, s ktorými mala už čo to odžité. Jej život bol jednoducho založení na tom, že verila v dobro ľudí. Bola v tomto tak trochu mylná, pretože verila v silu spravodlivosti, ale sama zabíjala čím to celé vymazávala. Pre ňu to tak, ale bolo akosi správne. Odstránila niekoho, kto nerobil spravodlivé obchody alebo bol jednoducho zlým človekom. Teraz od nej však pán Andonov chcel niečo úplne iné. Niečo čo jej prišlo ako nezmysel. Chcel, aby zabila niekoho len preto, že si nevie dať pozor na vlastný zadok. Opäť sa natiahne pre šálku. Odpije si z kávy a počúva jeho slová. Jedno za druhým. Skôr než niečo povie, poriadne sa nadýchne. Aj ona ho zahliadla na akcií, ale viac menej mala na starosti svoju sestru než obzeranie sa po ľuďoch. Jesse jej však neunikol. Poslušne stál pri pánovi Ivym, tak ako vždy. "Všetko len kvôli sprostému obrazu, huh? "neveriacky pokrútila hlavou. Mafiáni boli naozaj smiešni. Urobili drámu snáď zo všetkého. Teda, včera to prehnal hlavne samotný Noah Rollnaw, ktorého muž pár minút pred ňou spomínal. ''Mestská vojna. A všetko len kvôli drahému obrazu mafie Phoenix. Pozrite, ja si uvedomujem čo ešte len príde a čo sa tam vonku bude diať a možno sa to už tak trochu začalo a ja som viac než pripravená brániť sa. '' tento krát je na rade ona. Presne vie čo to ešte len bude keď sa to strhne. Mala pripravené aj tie najlepšie zbrane, ale človek nikdy nevie čo sa ešte môže stať. Čo ešte môže prísť. ''Pamätám si toto mesto z čias keď som bola malé nevinné dievča. Dôvod, kvôli ktorému nerobím pre mafie je ten, že môj otec bol jednou zabitý. '' nachvíľku sa odmlčí. Tak isto si prehrabne vlasy a opäť s pohľadom upreným na muža pokračuje. Jeho posledné dve slová ju celkom zaskočili, pretože by si nemyslela, že taká veľká osobnosť ako je on, ju bude niekedy potrebovať. ''Keďže už viac nemám čo stratiť a vy ma podľa všetkého potrebujete viac než som si myslela, som ochotná vám vyhovieť. Pod podmienkou, že ak tam vonku príde k najhoršiemu môžem zápasiť po boku vašej mafie a keď to skončí budeme sa tváriť, že sa nepoznáme. '' po týchto slovách k nemu natiahla ruku. Po tom ju však hneď rýchlo stiahla späť. ''Teda mám ešte jednu podmienku. '' pohodlne sa oprela o kreslo a sledovala ho. Aj Rosa mala možno trochu strach. Ani nie tak o seba ako o svoju mladšiu sestru Roxanne, to však ale ešte nevedela do čoho je namočená jej sestra.
|
|
|
Post by Jesse Andonov on Jul 11, 2018 21:07:54 GMT 1
Celé to vlastne spočívalo na tom, že buď niekomu veríte, alebo nie. Ani jeden nemohol pracovať s niekým, a nemať voči nemu žiadny postoj v tomto ohľade. Jesse nikdy nemohol vedieť, kedy si kto na neho čo vymyslí a z niečoho ho obviní. To boli však riziká života mafiána - niekoho, kto robil nelegálne, nesprávne vecí pre svoje živobytie. Toto nemohol robiť len tak niekto, s labilnou povahou, to bolo snáď nad slnko jasnejšie. Preto Jesse aj zastával názoru, že by sa do mafie nemali pliesť ženy. Mnoho mafiánov na to už doplatilo, oslabili ich a úplne zmenili. Možno tento jeho názor bol v určitom smere aj nespravodlivý voči ženám, no pevne sa toho držal. Ona však bola výnimkou. Aj napriek určitej nevyrovnanosti v jej očiach, pôsobila na neho veľmi profesionálne. Dôveroval jej. Teda, nie, len tak, pre nič za nič, no dotyčný, od ktorého sa o nej dopočul považuje za dôveryhodný zdroj. Napriek tomu, že bola žena. On vždy v ženách videl slabosť a nežnosť, niečo čo by on pri jeho životnom štýle nemohol znášať. Bohato mu stačila Kayla, na uspokojenie svojich potrieb a tam to začínalo a končilo. Kayla bola vlastne jedna z partie, kvôli ktorej sa zaplietol do mafie. Celý čas sa s ňou stretával, bola mu kamarátkou s výhodami. Občas ju vymenil za iné dievčatá, no niekedy bolo ťažké byť s niekým, o kom ste si istí, že nemá žiadnu pliagu. Preto Kaylu ubytoval vo svojom dome, no nikdy k nej nič necítil. Vlastne nikdy k nikomu. Všetky dievčatá mu prišli rovnaké, no práve pred ním sedela jedna, o ktorej sa to povedať nedalo. Nie. Myšlienky okamžite zahnal. Ako počúva jej slová, má pocit, že ho zas a znovu odmietne. Na svojej mimike nedáva nič poznať. ,,Asi som vás neodhadol" pokrčí jedným plecom, keď mu oznámi, že už plán na menšiu vojnu, ktorá sa chystá, má. ,,Bohužiaľ toto mesto tiež poznám až príliš dobre. A som si istý, že ide do sračiek tým ďalej tým viac. Mnoho ľudí bolo zabitých, áno, aj kvôli nám...ale tak to už chodí." týmito slovami prakticky súhlasí s tými jej. ,,Vašeho otca mi je samozrejme ľúto." dodá, a ona má čo povedať naďalej. Počuje slová 'keďže nemám čo stratiť' s úľavou si vydýchne. ,,Ďakujem vám, že ste mi vyhoveli a vaše podmienky splním. Máte moje slovo." popri týchto slovách posunie smerom k nej bankovky, ktoré ona ešte pred chvíľou od seba odsunula. Pozastaví sa, keď ho oboznámi, že má ešte ďalšiu podmienku. ,,Počúvam." mierne prižmúri oči. Na tom sa mu niečo nezdá, je zvedavý, čo z nej vypadne.
|
|
|
Post by Rosaline Hall on Jul 11, 2018 22:12:56 GMT 1
Dôvera. U hnedovlásky bola na bode mrazu a ona od toho incidentu so svojim otcom neverila nikomu. Dlhú dobu nedostávala žiadne odpovede na svoju sestru až sa to dostalo do bodu kedy jej len zbytočne klamali, že ju čoskoro uvidí a ona na ňu aj zabudla, pretože ju po ich klamstvách nevidela pätnásť rokov, teda až do včerajšieho večera. Ten chvíľkový stret jej celkom obrátil jej život na ruby. Už premýšľala nad niečím celkom iným než len nad svojim fádnym životom. Rosaline mohla mať drahé ubytovanie, auto či motorku alebo najšpičkovejšiu zbierku zbraní, ale aj tak nebola najšťastnejším človekom. Nikdy nemala nikoho komu by mohla povedať všetky svoje trápenia alebo napríklad aj o knihe, ktorú práve prečítala. Mala vždy moc práce a cestovala dlhé roky po svete a pri plnení misií príliš času na iné veci nebolo. Skôr sa len s menším úsmevom pozerala z okna na stredoškolské párty. Áno ďalší bod. Je to možno blbosť, ale ona nikdy nezažila žiadnu poriadnu párty. Celý život sa zúčastňovala gala večerov alebo aukcií ako bola tá včerajšia. Nikdy to však nebola opíjačka. Vlastne Rosaline ani neviem ako taký poriadny alkohol chutí, pretože to otrasné šampanské, ktoré pije na akciách vôbec nepočíta. "Neodhadli ste ma? Mysleli ste si, že som ako každé jedno dievča, ktoré už odolalo vášmu šarmu pán Andonov? Nebudem počítať koľko dievčat už skončilo vo vašej posteli." ponadvihla obočie a zmenila polohu svojich nôh. Tento krát preložila ľavú nohu cez tu pravú a pozorne ho počúva. "Bohužiaľ. Mesto je zaplnené nie len mafiánmi, ale aj mnohými občanmi, ktorí skrátka potrebujú pochopiť kde je ich pravé miesto takže vás chápem.." pokrčí nad tým ramenami. Ona už svojimi rukami zabila desiatky, do konca by bolo vhodné povedať stovky ľudí. Naučila sa svoju prácu ctiť a mať ju rada takú aká jej práca je. "V poriadku." prikývne keď sa vyjadrí o jej otcovi. Ešte stále má pred očami jeho mŕtve telo. Narozdiel od muža pred ňou, aj keď nevedela akú váhu pravdivosti majú jeho slová, jej otca nebolo ľúto. Možno len trochu. Pozrie na bankovky, ktoré opäť prisunul k nej. Usmiala sa na ne a odstrčila ich k nemu presne tak, ako predtým. "Nechcem vaše peniaze. Nepracujem kvôli peniazom." Rosaline nebola jednou z tých, ktoré zaujímali peniaze. Vedela, že správne vykonaná práca a spravodlivosť je to kvôli čomu to robí. Ona peniaze naviac nepotrebovala. Zahľadela sa na svojho hostiteľa. Prebodávala ho zelenými očami. Odvrátila pohľad až keď sa postavila z luxusného kresla a začala sa prechádzať po jeho pracovni. Zastavila sa až priamo pred ním. "Mám sestru." povedala s miernym úsmevom. "Požadujem aspoň malú ochranu aj pre ňu. Neviem ako veľmi sa dokáže ubrániť." Teraz už zmizol aj najmenší náznak úsmevu z jej tváre. Kreslo, na ktorom sedel pomocou pravej nohy naklonila dozadu a rukou ho zachytila, tak aby sa neprevrátilo dozadu. Naklonila sa k mužovi o niečo bližšie, až tak, že jasne cítila jeho vôňu. Teraz skúmala jeho tvár zblízka. "Ak sa jej čokoľvek stane, budete za ňu zodpovedný. A verte mi, že Noah Rollnaw nie je jediný, kto rád dáva kruté tresty. Comprende?" naklonila sa o niečo bližšie a stále držala kreslo, v ktorom sedel naklonené dozadu.
|
|
|
Post by Jesse Andonov on Jul 11, 2018 23:00:16 GMT 1
Svet tak jednoducho funguje. Obvykle to, čo najviac chceme nedostaneme, a po tom, čo máme my, zase túžia ostatní. Je o tom kopec klišé (de)motivačných obrázkov na facebooku, rozprávajú sa o tom štyridsiatničky na káve, no naozaj to tak bolo. A tiež, veci si nevážime pokiaľ ich nestratíme. Ľudia sú v podstate veľmi hlúpou rasou, teda aspoň podľa tohto mladého muža. Častokrát plakali nad rozliatym mliekom a to on robiť nechcel. Preto sa stal perfekcionistom a veci, ktoré šiel robiť si do bodky premyslel. V hlave si prešiel všetky možné náhody a spravil opatrenia tak, aby k ničomu nedošlo. To sa mu však nepodarilo včera. Áno, stále bol z toho frustrovaný, ale čo mohol robiť? Takýto ľudia si nevyberajú, kedy vás prídu odstrániť z povrchu zemského. Nepremýšľajú, kedy toho máte proste moc a nevládzete. Preto teraz volal o pomoc, čo on často nerobí. Všetko obvykle riadi sám, neprosí o rady, alebo o pomoc, ako by mal danú vec spraviť. Chcel to robiť všetko sám, no tentokrát... Nemal na výber. Keby za tým feťákom šiel sám, bolo by to síce veľmi hrdinské a podobne, ale zároveň aj riskantné. Vedel aj, že viac ľudí ide po Olivierovi ako po ňom a on tu musel byť pre jeho dcéru Opheliu, keby sa niečo také stalo. On si mladosť užiť nepotreboval, nikdy nebol sociálnym človekom a toto bolo práca pre neho ako vyšitá, no úprimne by ho zaujímalo ako sa k takej práci dostala Rosaline. Keby vedel pravdu, asi by aj sám Jesse Andonov pokrútil hlavou a poľutoval ju, a to on význam slova ľútosť asi ani nepozná. A aj keď to slovo použije, nie je to dva krát úprimné. Rovnako aj pri jej otcovi. Toho človeka absolútne nepoznal, no pri svojej brandži sa musel naučiť vyjadrovať aj so slušnosťou. ,,Ale no slečna Hall..." Osloví ju na oko pohoršene. "Nebodaj ste o mne niečo počuli?" Spýta sa podpichujúc ho. Hovorí sa o ňom hocičo, to mu je jasné. Tieto veci síce pravdou sú, no nie až v takej miere. Toľko dievčat nemal. ,,Vás ale volám zabiť človeka, nie do postele." Prehliadne si ju, a keď je múdra, v tomto pohľade a aj tóne jeho hlasu uvidí a bude počuť, že by si povedať dal. ,,Som rád že sme sa nakoniec pochopili. Pri tomto mužovi to rozhodne nie je len malichérnosť, to vám môžem sľúbiť." K opisu toho človeka sa dostane až, keď si stanovia podmienky. Teraz by to bolo ešte zbytočné, vešať jej to na nos, keď ešte nevie, aké si stanoví podmienky. ,,V poriadku" pokrčí ramenami. Nebude ju o tom presviedčať, už sa jej prosil dosť, no očakáva, že aj tak bude za to niečo chcieť. Plus verí tomu, že Rosaline mala peňazí až až. Hlavne aj keď prišla na tom Mercedese. Mierne znepokojnie, keď vidí, že sa žena postavila a sleduje ju bez prestávky, ani na chvíľu z nej nepustí oči. Hovorí o svojich podmienkach a on prikyvuje, no všíma si, že sa blíži k nemu. Popri sledovaní pozdvihne obočie. Spraví mu nebodaj niečo? Nie, to by si nedovolila. Určite nie. Keby niečo, má v stolíku menší nožík, s ktorým by sa ubrániť dokázal. Rosaline je zrazu tak blízko, ako nečakal, že dnes vôbec bude, zomkne pery do úzkej čiarky a pozorne počúva. Najprv pozoruje jej krk, no keď dohovorí, pozrie priamo do jej veľkých, zelených očí. Ako vždy je úplne pokojný. ,,To vám môžem sľúbiť, slečna. Vaša sestra nám neunikne. Predpokladám, že má rovnaké priezvisko ako vy." Premeriava si jej tvár, pýta sa, aby ju mohol dať nájsť. "Mimochodom..." Chytí ju trošku vyšsie nad kolenom a jemne odsunie jej nohu naspäť k zemi. Chytil ju však vyššie nad kolenom naschvál. Prečo, to už sú dôvody bližšie neurčené. Povedzme, že Jesse má so ženami nejaké tie skúsenosti. "Dotyčný sa volá Evan Klein. Býva asi o dve ulice ďalej. Je to feťák a je dosť možné, že aj bude dobre ozbrojený." A odkedy sa jej pozrel prvý krát zblízka do očí, pozerá sa na ne neustále. Neuveriteľné.
|
|
|
Post by Rosaline Hall on Jul 12, 2018 0:12:42 GMT 1
Smiešne ako svet fungoval. Vždy sa jej zdalo, že je v Black Hollow niečo inak, než bolo v iných kútoch sveta.Toto mesto malo iné priority. Ich starostom bola len figúrka, ktorá robila dobré meno. Usmieval sa pre noviny, vydával "svoje" nápady, ale inak pre mesto slúžil len ako okrasa. Nebol na nič iné dobrý a už na to pomaly prichádzali aj občania tohto mesta. Ešte stále nechápe, prečo sa dočerta nikto neodsťahuje ak vie, čo sa v meste deje. Aj ona ny to urobila. Väčšinou nemá rada ak sa niekto snaží organizovať jej život a dáva jej rozkazy, ale pritom pre koho pracuje to berie veľmi profesionálne. Pre toto by možno nemohla pracovať v tíme. Nebola by schopná pracovať ako niekto kto musí ešte brať úvahu na druhých. Preto sa ani ona nehodila do mafie. Nedokázala by ešte myslieť na iných členov. Nebola sobecká, skôr samotárska a už pri tréningoch sa naučila, že samej jej práca pôjde lepšie, než ako keby mala pracovať so skupinou nemožných ľudí. Škoda, že ona si tú prácu, ak sa to tak dá nazvať, nezvolila sama, ale niekto zvolil ju aby ju vykonávala. Ten istý človek ju aj dostal do toho ústavu pre mentálne chorých. Áno, Rosaline je psychiatrický prípad, ale dokáže sa ovládnuť. Jej stav ešte nie je taký zlý, aby potrebovala hospitalizovať ešte raz či aby nemohla vykonávať svoju prácu. Pri pohľade na muža by skôr ona chcela vedieť ako sa dostal až tam kde teraz je a prečo si vybral práve toto. "Tak ako sa šíria reči o mne, pán Andonov, presne tak isto sa šíria aj o vás." pokrčí nad tým ramenami. Počula o ňom len málo. Väčšinou len to, že sa stále ukazuje s inou ženou a ona na klebety nie je, tak prečo rozvádzať takú tému do detailov však. "Máte pravdu, na moje tempo by ste nemal." na tvári sa jej objaví kamenný výraz hneď po tom ako mu odpovie. Musela ho touto poznámkou tak trochu uraziť, čo bolo z njej strany úplne v poriadku. Videla na ňom, že by bol aj za to keby sa to medzi nimi vyberie opačným smerom. Ona mu však nevedela podľahnúť. Bol pekný, to áno. Zaujímal ju a nedokázala sa na neho pozerať, ale aj tak nemala svojim spôsobom záujem. Možno si to aj nahovárala, každopádne z neho nedokázala spustiť oči. "To som rada. Neraba plytvám čas s nezaujímavými ľuďmi." bola len rada ak mohla raz za čas zbaviť mesto niekoho iného než len nejak fádne postaveného jedinca. Keďže tento muž išiel po Andonovi, určite nebol obyčajný, to jej bolo jasné. Čím nebezpečnejší, tým väčšia zábava pre Rosaline. "Roxanne. Volá sa Roxanne." sledovala jeho tvár presne tak ako aj on tú jej. Nemyslela si, že dnes k nemu bude až tak blízko, ale bolo to najbližšie kam sa dnes aj dostane. Snáď. Trochu sa mikne keď zacíti nečakaný dotyk nad svojim kolenom. Kreslo teda nechá, aby sa opäť dostalo do svojej pôvodnej pozície. Odkašle si a započúva sa do jeho slov. Trochu od neho odstúpi, ale hneď na to si sadne oproti nemu. Nie však na miesto, do kresla, tento krát si sadne na stôl. Áno aj najsmrteľnejší assassin Ameriky toto občas urobí a správa sa na svoj vek. "Evan Klein. Feťák a dobre ozbrojený. Zaujímavý prípad." pravou rukou siahla do zadnej časti svojej koženej bundy a na stôl položila pištoľ. Ešte sa na svojho spoločníka usmiala než pravou rukou ešte prešla do čiernych martensov a vytiahla spod čiernych riflí dýku, ktorú položila vedľa pištole. "Ako rýchlo potrebujete vybaviť tento, ako to len nazvať... obchod? Mám pri sebe len toto." spýtala sa ho so zvedavosťou. Keď už bola tu, a boli to zrejme len dve ulice ďalej, prečo to nevybaviť aj dnes? Nemala pri sebe síce svoj oblek, ale mala aspoň nejaké zbrane. Nemohla si byť však istá, že je doma alebo či náhodou nemá niekoho u seba. Preto vytiahla zo zadného vrecka svoj mobil a rýchlo tam naťuká všetky informácie o tom chlapíkovi a osobe, ktorej patrí to číslo ich pošle.
|
|
|
Post by Jesse Andonov on Jul 15, 2018 14:11:40 GMT 1
Čo sa týka starostu tohto prehnitého mesta, Jesse sám očakával, kedy odstúpi a nahradí ho nejaký z mafiánov. Možno by už jedno, z akej mafie by daný človek bol, pretože vždy to bolo tak, že starosta bol len doslova a dopísmena na okrasu. Na druhú stranu to mohlo byť ale inak, keby sa dostala jedna z mafií k reprezentácií mesta. Ktovie. On sa nevyznal do kompetencií starostu a vlastne by ním ani nikdy nechcel byť. Prišlo mu to ako jedna z najotravnejších a najmenej zaujímavých prác. Momentálne bol spokojný s tou prácou, ktorú mal a nechystal dať výpoveď. Haha, nemohol by ju dať, ani keby chcel. Toto bolo jeho prácou minimálne, kým sa nezblázni, alebo kým ho niekto nezabije. Gangu sa upísal už dávno a nemohol sa len tak rozhodnúť, že 'už ho to nebaví'. Mafia bola spoluprácou, a keby sa k takému rozhodnutiu priklonil, skôr či neskôr by si pre neho prišli. Len preto, aby ukázali ostatným, že niečo také sa nerobí, že tým necháte v štychu svojich priateľov. Preto Jesse nikdy nerozumel mafiánom s manželkami a deťmi. Prakticky do tohoto života zatiahli aj ich a to by sa nemalo robiť ľuďom, ktorých milujete, nie? Chvalabohu on sa týmito vecami zapodievať nemusel. Zamilovaný nebol a ani sa zamilovaný nechystal byť. Ktovie aké by to ale bolo, mať v srdci niečo iné ako pustú prázdnotu... ,,Ach. O tom nepochybujem. Akoby nestačila všetka tá mafia, drogy a podobné veci. Ešte sa v tomto meste musia šíriť aj reči." prevráti očami, no ďalej sa k tomuto nevyjadruje. Každý už si musel zvyknúť, a hlavne tí čo mali vyššie postavenie. O tých sa hovorilo najviac. ,,O čo vám ide, slečna Hall?" pozdvihne jedno z hustých obočí, po jej poznámke. ,,To má byť výzva?" Nemal rád keď ho niekto spochybňoval, a už duše nemal rád keď ho spochybňovala žena. Pokrúti hlavou. Mal by trošku viac poznámok, no vedel, že ju momentálne potrebuje, preto si akékoľvek reči naviac odpustil. ,,Cítim to podobne s ľuďmi. Neznášam monotónnosť" zamrmle, pričom jeho pohľad na chvíľu zostane prázdny, ale čoskoro sa vráti späť do reality. Sleduje ako vyťahuje všetky zbrane zo všetkých možných zákutí svojho oblečenia. Vyvalil by oči, keby je to v jeho povahe, tak iba potichu naďalej sedí. Chvíľu na zbrane pozerá, no potom venuje pohľad aj jej, vyšpúli spodnú peru na jej pochvalu. ,,Tuším budem musieť znovu zaviesť prehľadávanie návštevníkov. No keď za Ivym prišla naposledy Kayla, že ho ide obhliadnuť, oboril sa na ňu, či si uvedomuje, kto on je a ja som dostal polhodinovú prednášku." povzdychne si nad spomienkou. ,,Každopádne, bolo by vhodné, keby ste ho odstránili čo najskôr, no nechcem, aby ste podcenili svoju prípravu, ak viete, čo mám na mysli."
|
|
|
Post by Rosaline Hall on Aug 15, 2018 20:56:23 GMT 1
Musí sa pousmiať. Len tak sama pre seba nad tým čo muž, ktorý bol oproti nej práve povedal. "Viete, ale keby sa v tomto meste nešírili reči pravdepodobne by som práve nebola vo vašom dome a nerozmýšľala by som nad vraždou toho muža, ktorý sa vás snaží odstrániť. Len málo ľudí vie, kto som a čo robím, takže musíte mať veľmi dobré zdroje." pokrčí nad tým celým koniec koncov ramenami. V tomto meste už sa nečuduje ničomu. Zažila si tu toho až príliš veľa na to, aby nevedela ako to tu chodí. Mestu vládnu mafie, drogové gangy a podobne. Taktiež je v meste nekonečné množstvo nájomných vrahov. Mohla by si Rosaline, ale pohladiť ego tým, že je zo všetkých najlepšia aj keď nie je nájomný vrah. Veď ako už sama povedala je jedným z najsmrteľnejších assassinov svojej doby a to jej už nikto nevezme. "Nebojte sa. S vami by som v posteli neskončila takže sa ďalej venujme práci." niekedy bolo pri nej ťažké držať jazyk za zubami a nepovedať nejakú poznámku, ktorá by jej mohla ublížiť. Tentokrát však mohla akosi povedať čokoľvek, pretože on bol ten kto ju potrebuje, nie ona jeho a preto bola akosi v tomto všetkom vo výhode. K tomu ani sama nevedela či slová, ktoré práve vyslovila myslela vážne, pretože muž, s ktorým práve bola ju niečím naozaj zaujal.Pozrie tiež na všetky zbrane, ktoré pred chvíľkou vytiahla na stôl. Ona nikdy nikam nešla naľahko, ale tomu sa netreba čudovať keďže nebezpečenstvo je na každom kroku. Zdvihne pohľad k svojmu hostiteľovi a pousmeje sa nad spomienkou, ktorú s ňou zdielaľ. "Prosím vás, ozbrojená som bola aj vo vašom sídle a nikto si to nevšimol a to som mala večerné šaty." pokrčí nad tým ramenami a počúva ho ďalej pričom má stále uprený pohľad na jeho tvár. "Rozumiem. Trénujem síce od ôsmych rokov, ale stále ešte nemám presné informácie, ktoré potrebujem. A ešte stále nie je taká zábava niekomu prísť do domu, zabiť ho a odísť." priznala. Sama mala radšej akciu ako bitka alebo keď sa mohla prezliecť do nejakého kostýmu a tváriť sa chvíľu ako niekto úplne iný než v skutočnosti je. Očkom pozrela do mobilu, do ktorého ešte pred minútkou vyťukávala informácie, ale spätná sms sa ešte neobjavila a tak ho položila opäť na stôl. "Necítite sa v tak veľkom dobe občas osamelo? Teda máte tu to dievča, ale aj tak." obzrie sa po miestnosti pričom sa začne hrať s príveskom na ktorom je vyryté jej druhé meno, ktoré jej pridelila organizácia.
|
|