|
Post by Park Jimin on Jul 20, 2020 23:50:34 GMT 1
Nahlas by to nepriznal ale toto doťahovanie s Yoongim, ktoré mal ho naozaj bavilo. Jasné, koľkokrát mu to liezlo na nervy ako aj sám Yoongi ale vždy to len prekusnel, tak ako vždy, pri staršom chlapcovi. Mal ho až príliš rád, aby niečo také už viac riešil. Možno sa mal s ním porozprávať o tom, že kde má dnes v pláne ísť ale na to už bolo neskoro. A vedel, že aj keď by tam najprv nechcel ísť, prítomnosť Felixa pomôže. Tak ako vždy. A jemu zase Yoongi, pretože počúvať v jednom kuse Baekhyuna nebolo to najlepšie. „Možno by som urobil výnimku a nechal ťa vykrvácať,“ odpovie mu na to s úškrnom na tvári. Samozrejme by niečo také neurobil, po prvé je doktor, a pomohol by vždy keby videl niekoho zraneného. A po druhé je to jeho najlepší priateľ, aj keď je otravný a je ako osina v zadku, je to jeho osina a keby bolo treba, pomohol by. „Hej, snažil som sa. Nemôžem za to, že sú to divné klikiháky, ktoré nedávajú zmysel.“ Je možno kórejec, takže by mal vedieť jeho rodným jazykom ale keďže sa narodil tu, vedel povedať len pár základných vecí. A to tiež vďaka Baekovi, ktorý ho to naučil. Nad Yoongiho odpoveďou len prikývne, pričom mu aj venuje jeden zo svojich úsmevov, čo sa ale skoro ihneď zmenilo na myslíš to vážne? Pri jeho poznámke a ruke na stehne. Nakoniec len pobavene zavrtí hlavou a venuje mu bozk na tvár. „Ako keby sme spolu chodili len týždeň.“ Uškrnie sa na neho, než sa otočí na Felixa s Baekom, svoju ruku položí na tú Yoongiho, na ktorej ho jemne pohladí. „Heeej,“ ohradí sa hneď na Felixa, úškrn z jeho tváre ale nemizne. „To bolo len raz. A potom bol aj tak nadšený, pretože som bol opitý a vraj som vtedy roztomilý alebo čo za hlúposť to vôbec hovoril.“ Vedel, že je vtedy dosť prítulný ale roztomilý? Nikdy. „Aký nápoj je tu najdrahší?“ Opýta sa nakoniec s uchehtnutím a pohľadom upreným na Baekovi. Mal k tomu naozaj blízko, aby to aj nakoniec urobil ale nakoniec aj tak skončí pri niečom čo je cenovo v poriadku. „Dám si s tebou, Baek.“
|
|
|
Post by Jung Hoseok on Jul 20, 2020 23:52:36 GMT 1
„To by som si nenechal ujsť, to sama dobre vieš.“ Veď aj do strip baru chodil skôr kvôli nej, než kvôli iným ľuďom. Vždy si poručil ju. Zvykol si na ňu až tak, že nikoho iného pri sebe v ten večer nechcel. „Až tak? No páni, vďaka zlato.“ Samozrejme si on myslel úplne niečo iné, ale nebude sa hádať, páčilo sa mu, čo hovorila, nebude klamať. Komplimenty si rád vypočul, hlavne od ženy ako bola María. A predsa len, neobliekal sa tak dobre len pre srandu. Snažil sa zaujať ľudí. Hlavne tých nevinných, ktorých tak dobre naláka. Aj dnes to mal v pláne ale vyzerá to tak, že si našiel na dnes skvelú spoločnosť tak to nechá na inokedy. Takých dní ešte bude. Teraz si túto udalosť užije v spoločnosti čiernovlasej dámy, to mu za to bude stáť. Tak ako vždy. Stylistov si naozaj mohol dovoliť hneď niekoľko, peňazí nemal málo, mal ich až na rozdávanie. To ale využíval inde. To čo robil sa snažil skrývať a zatiaľ mu to išlo, nikto nevedel čím sa zaoberá, nie tak úplne. A chcel aby to tak aj zostalo, nechcel aby o tom vedel aj niekto iný. Mohlo by sa to rozšíriť medzi ľudí a to by bol problém. Toho sa bál aj teraz, preto o jeho pravej práci vedelo tak málo ľudí. Veril iba pár ľuďom, naozaj iba pár a meniť to rozhodne nechcel. Bál sa, že keby o tom vedelo viac ľudí, niektorí z nich by to mohol vykecať. Ten strach má samozrejme aj teraz ale tí chlapi pre neho pracujú už niekoľko rokov, takže to prekonáva tá viera v nich. Len dúfa, že ho nezradia. Alebo skôr, dúfať by v to mali oni. Oni budú tí, ktorí budú za to pykať. „Ale to je samozrejmosť. Týka sa to teba, takže by som si dal na tom únose náramne záležať.“ Každý únos má naplánovaný do bodky, inak by to zlyhalo a to nesmie nikdy dopustiť. Samozrejme by Maríu nikdy neuniesol, teraz len srandoval, asi po prvýkrát v živote, čo sa únosu týkalo. „Páni, dnes máš na mňa len chválu. Ešte chvíľu a budem sa červenať, María.“ Toľko komplimentov za jeden večer, naozaj sa bude pri jej slovách červenať. Samozrejme sa ju nesnažil nejak podceňovať ale nepoznal veľa žien, ktoré by si s ním dalo whiskey, vždy radšej išli do vína. María ho asi rada prekvapuje. „Netipoval by som ťa na to, že piješ whiskey.“ Samozrejme nie je dobré ľudí posudzovať, ale naozaj mu tak neprišla. Ale očividne je iná, než ostatné. „Nejaké zvedavá,“ povie, pričom sa na ňu otočí aby na ňu lepšie videl, „ale nie je to zlé, všetko ide tak ako má, žiadne problémy. A dúfam, že to tak aj zostane, nenávidím, keď sa objavia nejaké problémy.“ Bolo jedno kde pracoval ale vždy chcel aby išlo všetko ako hodinky, tak to mal najradšej. „Čo ty? Ako to ide v klube? Niečo nové?“ opýta sa naspäť. Chodí tam dosť bežne ale možno sa tam stalo niečo o čom nevedel, preto sa pýtal. A hlavne, ona ho zaujímala, tak prečo nie.
|
|
|
Post by Roxanne Ruby Hall on Jul 20, 2020 23:54:01 GMT 1
Musí sa pobavene usmiať nad jej poznámkou, prikývne ale, že to chápe. Naozaj ju chápe, tiež nie je úplný fanúšik ale predsa len sem niekedy zavíta, tak ako teraz. A tento bar je aspoň nejak prítulný, cíti sa v ňom dobre, nie ako v tých ostatných kde bola. „Mám to podobne ako ty. Ale nie je to až také zlé, ako som si predstavovala.“ A možno aj k tomu dopomohlo to, že je tu so Sabine, čo bola vždy skvelá spoločnosť a bola vždy za to rada. Ako by aj nie, keď je to jej najlepšia kamarátka. „Ach, tak to chápem. Necítiš sa ale tak trochu využívaná. Asi to tak nie je, alebo to tak ani nemyslia ale..“ nedopovie svoju vetu, len nad tým pokrčí ramenami. Nie je to úplne jej vec, takže nemá dôvod sa do toho veľmi starať, ale nemohla si pomôcť, preto niečo také začala. A hlavne, ak to bolo využívanie, tak sa jej to nepáčilo. Bolo jej jedno, že bola najlepšia, mali na to určite aj iných ľudí. Na druhej strane, keby to tak cítila aj Sabine, tak by sa určite ozvala a nezobrala by to. Alebo je až príliš milá na to, aby niečo také urobila. Kto vie. Keď vidí, že ona sama sa pozrela na svoj outfit, len sa na ňu mierne usmeje. Možno to nie je oblečenie do baru ale stále vyzerá skvelo, takže je to úplne jedno. „To je jedno prosím ťa. Aj tak to nikoho ani nezaujíma.“ Väčšinu z nich určite nie, starali sa o svoje veci, či o ľudí, ktorí tam boli s nimi, nie o niekoho koho nikdy v živote nevideli. A aj keby, môže im to byť tak jedno, je predsa len jej vec, čo má oblečené. „To si ani nechcem predstaviť, aký problém by to bol v práci, keby zistili, že si zaspala, keď si mala vlastne pracovať,“ povie s úškrnom na tvári. Asi by to nebola práve príjemná situácia. Teraz je na seba Roxy hrdá, že sa sem rozhodla prísť, takto ju aspoň zachránila od nepríjemnej situácie. O zmienke vína tiež svoj pohľad presunula na ponuku alkoholu, ktorý tu mali, než ho dala späť na blondínku pred sebou. „Dám si asi s tebou. Nejak nemám chuť na niečo tvrdé, takže si vystačím s vínom.“ Víno bolo vždy skvelá možnosť, nič sa s tým nedalo pokaziť, takže prečo nie? „Už máš nápad na nejaký článok? Alebo čakáš na nejakú príležitosť, že sa niečo udeje?“ Nevyzeralo, že by sa malo niečo udiať, bolo to tu až príliš pokojné ale kto vie, všetko sa môže pokaziť za pár sekúnd.
|
|
|
Post by Min Yoongi on Jul 22, 2020 11:44:32 GMT 1
*Pro Yoongiho bylo naprosto zásadní, aby člověk se kterým trávil tak moc času, snesl jeho neustále dohadování a pošťuchování. V prvních měsících jejich přátelství si Yoongi nebyl jistý, jestli se mu někdy vůbec podaří prolomit bariéru, kterou si Jimin vybudoval, ale nevzdával se. Mohl slyšet stokrát, jak otravný byl, ale jeho to akorát motivovalo. A když poté Jimin říkal, že byl otravný, ale trochu se u toho usmíval, Yoongi věděl, že vyhrál. Bavil se teď tím, jak jednoduše se s lidmi dokázal Jimin bavit, ale když říkal lidmi, měl na mysli spíše jen Baeka a možná Felixe. S Felixem neměl tak blízký vztah, nebylo se moc čemu divit, ti dva byli opravdu odlišní. Zas přesunul svou pozornost na Baeka, který vyřkl přesně to, co napadlo i Yoongiho, ale to už se do toho vmísil i Felix, očividně uražen.* Já bych naopak řekl, že přesně to bychom dělat měli. Aby vás to oba motivovalo k tomu se víc učit. *Očima přejel od Jimina k Felixovi a vítězně se nad svým nápadem usmál. Yoongiho rodiče dříve mluvili doma korejsky, tak si z toho ještě něco málo Yoongi pamatoval, ale poté se přestěhoval a sotva korejštinu používal, proto zapomněl skoro všechno. V posledních týdnech si opravdu ale sedal k videům a učil se znovu. Pod Jiminovým pohledem, se z Yoongiho stávala středoškolačka, co jen rudla při pohledu na svého crushe. Spokojeně se usmál, když dostal malý polibek na tvář, musel se donutit, aby si tvář ihned nechytl a zasněně nevydechl.* Musím to přeci udržovat fresh. *Vymluvil se Yoongi, a když Felix zmínil onu příhodu, zas jako by mu stály všechny chlupy na těle. To opravdu byla darda, jakou nečekal.* Podle mě si byl fakt až moc opilý, protože jsem ti celou cestu domů říkal, že nedokážu uvěřit, jak moc piješ a že tě dám na sraz anonymních alkoholiků. *Ovšem okamžitě potom musel chytit jeho roztomilé tvářičky a pohrát si s nimi, protože tu noc byl Jimin fakt k sežrání. Sám se teď zamyslel nad tím, když Baek nabídl, že bude platit a jen otráveně vyfoukl. Proč nikdo nenabídne, že mu zaplatí trávu? Ačkoliv by to nedávalo smysl, když je dealer a má jí zadarmo kolik chce.* Dám si nějakou virgin blbost. Třeba.. drink Virgin Jimin tady asi není, co? *Zasmál se sám nad svým vtipem, než se rychle zvedl ze stoličky a podíval se na všechny.* Než to objednáte a přinesete, jdu si "zakouřit." *Prsty naznačil, jaké kouření má na mysli a pomlu už se vykrádal z místa, s tím že si z kapsy vytahoval připravenou krabičku s jointy.*
|
|
|
Post by Byun Baekhyun on Jul 22, 2020 12:57:12 GMT 1
To si piš, že chci. *Zaculil se na něj nevinně. Bylo to něj poměrně sobecké, vzhledem k tomu, že on se o něj dělit v podstatě musel. Pro Baekhyuna to byla vždy však pouze práce, neustále to Felixovi připomínal, aby věděl, že se nemá čeho bát, avšak zrovna on byl v tomto ohledu poměrně chápavý, a tak se Bakehyun neměl čeho bát. Sice mu několikrát říkal, ať s tím prostě skončí, že se o ně postará, ale menší chlapec nechtěl být na někom natolik vázaný, potřeboval svoje příjmy. Samozřejmě musel hned využít toho, co se dozvěděl, něco takového mu šlo velmi dobře.* To bys neudělal. *Položil si ublíženě ruku na hruď. Ach ano, přesně pro toho si Yoongiho brzy oblíbil, v tomto ohledu vždy držel s ním.* Přesně tak, souhlasím s Yoongim. *I on věnoval Chanyeolovi pohled, zatvářil se velmi nevinně a párkrát zamrkal, než se otočil zpět na ostatní.* Navíc, není to zas tak těžký, můžeš být rád že nejsi Japonec, to je mnohem složitější. *Pokrčil rameny. Nad Felixovou poznámkou se pousmál a položil svou dlaň na jeho stehno.* Neboj se. *Ujistil ho s úsměvem.* Přesně proto musíme s Jiminem trénovat, má ještě co zlepšovat. *Zasmál se. Bylo to tak, skutečně byli oba menší a vypili toho mnohem více než Felix. na výšce evidentně v tomto ohledu tolik nezáleželo. Nad Yoongiho poznámkou se zasmál, byli to sice takové hloupé poznámky ze střední školy, ale Baeka to vždy rozesmálo. Na jeho následná slova už jen přikývl a opět stočil svůj pohled k Felixovi. Celý večer šel jako po másle. Baek sice platil, ale to ho upřímně ani trochu netrápilo. Objednal jim, co chtěli, kolik toho chtěli. Chtěl si dnešní večer užít, což se mu dařilo, chvíli si s Felixem dokonce i zatančil, následně už byl však natolik opitý, že se spíš jen tulil ke svému příteli. Bylo již pozdě, když se spolu dvojice loučili a Baek Jimina ještě několikrát objal a nakázal mu, aby se mu brzy ozval. Pak už se s Felixem vydali na cestu domů. Vyšší chlapec trval na tom, že zavolá taxíka, ale Baekhyun chtěl jít pěšky a odmítal do něj nastoupit. Držel svého přítele za ruku, přičemž ho táhnul do uličky, pryč odsud.* Na to, že máš dvoumetrový nohy seš docela pomalej. *Prohlásil pobaveně, načež jeho ruku pustil a rozběhl se dopředu.*
|
|
|
Post by Felix Parker on Jul 22, 2020 20:36:21 GMT 1
*To už dávno věděl. Jeho přítel si vždy našel způsob, jakým si Felixe ukrást od lidí, i když mohli být v místnosti, co praská ve švech lidmi. Byl to talent menšího chlapce, za který byl Felix vděčný. Chanyeol dobře věděl, že nemohl Baekovi diktovat, co měl nebo neměl dělat ve svém životě a jeho práce mu opravdu nevadilo, jen někdy se naštval, když viděl, jak s ním bylo zacházeno. Měl právo se k tomu vyjádřit, protože tato práce ovlivňovala i Baekovo zdraví. Jinak ale držel jazyk za zuby, ani neměl, co by jiného jim řekl. Yoongi byl jeho nejlepší kamarád, ale někdy si přál, aby nedržel tak silně s Baekem při některých věcech, jako třeba právě teď.* Neměly by všechny asijské jazyky být lehčí, když už jedním mluvíš? *Alespoň takhle nad tím přemýšlela většina populace Američanů. Pokrčil rameny, protože vzdal tuto konverzaci a raději se věnoval už svému dopitému pití. Nejdříve držel své oči na skleničce, ale poté s nimi přejel k menší ruce, která se objevila na jeho stehně a spokojeně se usmál. Jeho obavy ale neupadly, dokud Baek nevyslovil ten svůj skvělý nápad.* Jestli víc trénování znamená, že budete víc pít, tak já se radši taky opiju. Vás dva opilý vozit domů nebudu. *Pokroutil hlavou rozhodnutě a jen lehce se zasmál. Neposlouchal pozorně, ale rozhodně zbystřil, když uslyšel Yoongiho slova "virgin Jimin" a skoro mu i on chtěl dát malý pohlavek, tyhle jeho hloupé poznámky byly vtipné ale zároveň bolely, tím jak špatné byly. (Cringe pocit.) Jedna věc, kterou neustále v baru sledoval, bylo množství lidí, které se za jeden večer obtočilo, ale po pár drincích už jeho smysly nebyly tak ostré a také už se věnoval pořádně jen Baekovi. Při odchodu se loučil s Yoongim, který se zdál být v dobré náladě, zatímco Baekhyun vedle něj se odmítal pustit Jimina. Měl v plánu normálně jet domů, ale Baek naprosto ignoroval, co chtěl dělat on a taxikáře zase poslal pryč. Felix, poražen, vydechl a následoval menšího chlapce.* Dvoumetrový nohy? *Trochu zmateně se zeptal, ale poté už jen před sebou viděl opilejšího Baeka, jak se snaží utéct. Tak tedy použil ty své dvoumetrové nohy, díky kterým ho dohnal hned. Chytl ho ze zadu kolem pasu a vyzvedl do vzduchu, takže už mu ani utéct nemohl.* Hm, mám tě. *Řekl tišeji, než ho zase postavil na nohy a otočil ho k sobě. Prsty ho jemně pohladil po tváři, než se k němu sehl a věnoval mu malý polibek na čelo.* Neutíkej, dobře?
|
|
|
Post by Byun Baekhyun on Jul 22, 2020 21:49:43 GMT 1
*I když Baek nerad začleňoval Felixe do své práce, musel přiznat, že se mu líbilo, když se občas zachoval trochu ochranářsky. Popravdě to asi nebral tak vážně, jak by měl, ale už v té branži nějakou dobu byl, a tak ho to nerozhodilo tolik, jako Felixe.* Tak to upřímně ani ne. *Zasmál se.* Učil jsem se japonsky a je to stokrát těžší. *Američani si to možná mysleli, ale to bylo jako myslet si, že je pro všechny lidi používající latinku jednoduché naučit se ostatní jazyky, které jí taky používají. Baek měl za večer tolik pití, že si ani nepamatoval, jaké všechny drinky vlastně měl. Docela se i divil, že se mu podařilo zaplatit, ale kupodivu to nějak zvládl. Možná mu dělalo trochu problém se soustředit, když byl barman takový fešák, ale ovládal se a už brzy se zase věnoval jen a pouze svému roztomilému žirafímu příteli. Musel přeci jen využít toho, že byl Jimin opilý nikdy jindy mu nedovolil ho pořádně obejmout, ale jakmile se opil, šlo to mnohem snáz. Jeden by si řekl, že od té doby, co Baeka málem znásilnili se bude uličkám v noci vyhýbat, což byla poměrně pravda, skutečně nimi nerad procházel, ale nyní byl opilý, vše mu bylo zcela ukradené. Felix samozřejmě neměl příliš na vybranou, mohl ho sice nechat jít samotného, ale Baekhyun věděl, že něco takového by neudělal, a tak měl vyhráno.* Dvoumetrový nohy. *Zopakoval se smíchem. Skutečně mu občas připadalo, že mají jeho nohy dva metry a ještě víc mu to tak přišlo, když měl v sobě tolik alkoholu jako nyní. Že ho dohoní tak rychle opravdu nečekal, a tak trochu vylekaně vyjekl, ale následně už se opět smál. Bylo teď trochu směšné jeho chování v porovnání s oblečením, které měl na sobě. Byl sice opilý, ale stejně to bylo poněkud komické.* Mhm, tak už mě nikdy nepouštěj. *Zamumlal tiše. Následně se na jeho tváři opět rozlil široký úsměv.* Mhm. *Chvíli si pohrával s knoflíčkem jeho košile, načež k němu opět zvedl pohled.* Nebo co? *Vyplázl na něj jazyk.* Musím utíkat, abys mě náhodou neunesl. *Zazubil se, prozatím však stál na místě.*
|
|
|
Post by Felix Parker on Jul 23, 2020 12:02:26 GMT 1
*Felixe překvapilo, když Baek přiznal, že už se jednou učil Japonsky, upřímně to nečekal, ale hádal, že studenti v Koreje se učí buď Čínsky nebo Japonsky ve školách, samozřejmě společně s Angličtinou. Stejně toto byla pro něj nová informace, a proto uznale pokývl hlavou a slíbil si, že se ho na to ještě zeptá. Felix toho vypil také dobré množství, ale držel se na dobré hladince. Necítil se příliš opilý, ale byl v dostatečně dobré náladě, aby si večer užil. Bál se, že jeho přítel, ale měl alkoholu trochu více, než sám chtěl a teď se bude muset starat o opilého Baeka plného energie. Nejraději měl, když byl z alkoholu jeho maličký přítel unaven, ale dnešní den nevypadal tak slibně. Neuvěřivě pokroutil hlavou poté, co se Baek zopakoval. Pokud podle něj měl opravdu dvoumetrové nohy, tak opravdu nebylo nic těžkého ho dohonit. A taky, že ne. Po pár krocích už ho měl u sebe a Baekhyun byl v jeho rukou. Zasmál se nad jeho reakcí, zřejmě to nečekal, což bylo ještě lepší. Jeho oblečení možná nesedělo k jeho nynějšímu chování, ale takové věci nikdo neřešil. Na ulici se zdáli být jen oni, a proto si i Felix dovolil trochu blbnout.* Brzo by mě ale začaly bolet ruce. *Ohrnul spodní ret, přestože to nebyla pravda. Zvládl by ho nést na rukou klidně celé hodiny, těžký Baek opravdu nebyl a Chanyeol také nebyl nijak slabý, aby to nezvládl.* Nebo co? Nebo tě fakt nepustím. *Myslel to vážně, ale Baek na něj vyplázl jazyk, a proto se i on musel usmát.* Já myslím, že chceš, abych tě unesl. *Nesouhlasně odpověděl a jednu ruku obmotal kolem jeho pasu, přitiskl ho k sobě a na rtech se mu objevil malý úšklebek.* Budeš hodný a půjdeš vedle mě, nebo tě mám až domů odnést, abys neutekl? *Zeptal se ho, přičemž se sklonil, aby mu věnoval malý polibek na tvář.*
|
|
|
Post by María Ahn on Jul 24, 2020 20:44:08 GMT 1
Je mi to viac než jasné, predsalen ťa poznám nejaký ten piatok. *Venovala mu so svojimi slovami aj úsmev. Vedela, že by sem prišiel aj keby bol práve zaneprázdnený. Hoseok bol jednoznačne typ človeka, ktorý chodil na akcie a ešte ak sa to týkalo mafií, nemohol tam chýbať a to María vedela. Na jeho slová potom už len prikývla. Hovorila pravdu, keď tvrdila ako dobře vyzerá. Veď sa na neho pozriete jeho aura bola plná noblese a to sa Maríi páčilo. Ona teda nebola člověk, ktorý len tak niekoho chválil, pretože väčšinou ona bola tá, ktorá dostávala neskutočné množstvo komentárov. Sice ona nemala niekoľko stylistov či obrovský šatník, peňazí mala toľko, aby si mohla niekoho kto všetken ten styling urobí za ňu. Využívala to len občas. Ak sa v Black Hollow náhodou konal ples alebo nejaká príliš formálna akcie María bola typ človeka, ktorý by za to, aby vyzeral najlepšie vyhodil aj polovicu svojho majetku. Nemusela si dokazovať, že vyzerá najlepšie, to ona o sebe už predsa veľmi dávno vedela. Celú to bolo skôr o tom, aby si to o nej mysleli aj ostatní. Bolo jej jedno akú cenu za to všetko bude musieť zaplatiť, jednoducho chcela vyzerať lepšie než jej okolie.* Som rada, že by si si na tom nechal záležať. Asi by som s tebou už neprehovorila, keby si ma uniesol v bielej dodávke, do ktorej by si mal umiestnil niekde počas mojej cesty domov alebo podobne. Ak sa ma raz naozaj pokúsiť uniesť, vezmi aspoň luxusné auto nech mám únos ako pravá dáma. *Povie mu pobavene. Keby len vedela, kto je Hoseok naozaj zač asi by sa takýchto rečí zdržala, avšak teraz jej to prišlo ako fajn pobavenie sa. Nie že by teda bolo niečo smiešne na unášaní ľudí, pretože povedzme si úprimne v tomto meste sa unášali ľudia pomerne často, ak nie každý den. Prečo to však nezobrať trochu s humorom? * Tak to, aby si začal. Ešte som ťa nevidela červenať sa. Dokážaš to vôbec? *Trochu ho podpichla pričom pokrútila hlavou. Vtipná predstava. Niekto ako Hoseok a červenať sa? Museli sa jej nad tou myšlienkou pozdvihovať kútiky, pretože ako predstava to nebolo len okúzlujúce, ale aj neskutočne roztomilé.* Vyzerám snáď ako niekto, kto sa bojí tvrdšieho alkoholu? *Pozdvihne obočie. María síce vyzerala ako typ ženy, ktorý v takýchto podnikoch popíja len víno, ale nebolo to tak. Rada si do života pridala aj niečo tvrdšieho a whiskey bola vždy výberná možnosť. Na jeho slová o mafiánskom podsvetí prikyvovala. Sama vedela, že to nie je také jednoduché pohybovať sa po takých chodníčkoch, avšak chcela sa uistiť, že je všetko v poriadku a nechystá sa tam vonku vojna. Bolo viac než pravdepodobné, že niečo čoskoro príde a bude to mať dopad na celé mesto, netúžila však po tom, aby sa tak stalo v najlbližšej dobe.* Som rada, že nie sú žiadne problémy. Veď sám to poznáš. Jedna mafia nahnevá tú druhú a už to ide s celým mestom dolu vodou. *Pokrčí nad svojim tvrdením ramenami. Hoci sa blížiaceho nepokoja niekde hlboko vo vnútri bála, bolo jej vskutku jedno ako to celé s týmto mestom dopadne. Predsalen, nemala svoje rodné mesto až tak v láske, aby mohla povedať, že ju nejako trápi ako to s ním dopadne.* Keď sa nad tým tak zamyslím, jediné čo je nové, majiteľ zvažuje, aby niekto z tanečníc robil aj súkromné akcie, takže si nás môžu v úvodzovkách prenajať k sebe na nejakú párty a podobne. Samozrejme som medzi kandidátkami, ale uvidíme. *Odpovie mu na jeho otázku, ale hneď na to im čašník prinesie ich nápoj. Jeden z pohárikov vezme a nakloní ho smerom k Hoseokovi, aby si mohli štrngnúť pričom pohľadom ostáva uprená na jeho tvár.*
|
|
|
Post by Sabine Monroe on Jul 27, 2020 11:54:08 GMT 1
Podľa mňa je to teda horšie než som si predstavovala. Nie som naozaj typ, ktorý by chodil na takéto miesta dobrovoľne, to už som ti spomínala niekoľko krát. Teda, nie je to tu zlé, to naozaj nie, len mám radšej ak strávim svoju noc vonku s partiou svojich ľudí ako niekde v bare s ľuďmi, ktorých nepoznám. Samozrejme, až na teba. *Usmeje sa na svoju spoločníčku dnešného večera. Veľa krát premýšľala, že by svojej partii priateľov, ktorých pozná už od strednej školy zoznámila práve s Roxy. Bohvie ako by to dopadlo, pretože jej priatelia sú povedzme, trochu výstrední a ešte stále majú akosi záujmy ako na strednej škole, čo už aj Sabine dokáže niekedy omrziť, pretože predsa už jej dávno nie je tých sladkých 16. Naozaj sa jej však uľavilo, že stretla práve Roxy. Keby nie, asi by naozaj musela len otrávene sedieť a sledovať svoj cieľ. No jasné, jej cieľ. Pohľadom na neho zablúdila v dave a keď sa presvedčila, že ešte stále stojí n rovnakom mieste ako predtým, upriamila svoju pozornosť späť na Roxy.* Cítim sa tak, že musím odviesť dobrú prácu, keď mi tak veria. *Taktiež nad tým len pokrčí ramenami. Aj tak z časti nad tým čo tu robí svojej najlepšej kamarátke klamala tak už to horšie byť snáď nemôže.* Máš pravdu. V každom prípade je to len oblečenie. Mohla som na tom byť oveľa ale oveľa lepšie. *Zasmeje sa nad tým. Bola pravda, že ľudí tu vôbec nezaujímalo aký outfit si na dnes zvolila, všetci sa starali o svoje veci a zaujímalo ich veľa iných vecí. Predsa bol tento bar známy tým, že je vždy plný mafiánov z rôznych gangov a bol to jeden z mála barov, kde by sa udiala nejaká dráma medzi práve spomínaními gangami. Sabine upokojovalo aspoň to. Nerada sa miešala do mafií a ich hádok, keď však musela tak musela.* Myslím, že by som sa tak skoro potom nedostala písať články na takéto či zaujímavejšie miesta. Musela by som znovu písať články o stratených domácich maznáčikoch. *Pokrúti nad tým hlavou. K týmto časom sa naozaj vrátiť nechcela. Bola to časť jej práce, ktorá ju dokázala unudiť k smrti.* Tak dobre. Dáme si víno. *S úsmevom položila ponuku nápojov na stôl za ktorým sedeli a kývla na čašníka, aby jej doniesol dva krát pohár bieleho vína. Potom sa otočila späť na Roxy a zamyslela sa nad jej otázkou. Nemohla sa zamýšľať príliš dlho, pretože by bolo asi nápadné keby rozmýšľa nad tým čo tu vlastne robí a hoci na moment aj vyzerala stratene, hneď s úsmevom odpovedala.*Čakám na to čo sa prihodí. Toto mesto za posledné dva roky až príliš stíchlo. Nikto nevie čo očakávať a obyvatelia sú zdesení z toho ticha. Je to také ticho pred búrkou. Ktovie čo mafie naozaj chystajú. Myslím, že by bolo fajn to zistiť. Veď som predsa nejaký ten investigatívny novinár.
|
|
|
Post by Roxanne Ruby Hall on Oct 13, 2020 22:28:56 GMT 1
„Niekedy to môže byť dosť otravné. Ja sem chodím častejšie a až sa divím, aké typy ľudí tu človek stretne. Preto som radšej v spoločnosti teba. Alebo sama.“ Nejakú partiu priateľov nespomínala, tak ako Sabine, pretože povedzme si pravdu, žiadnu nemala. Jasné členov gangu, ale bolo by až smiešne ich nazvať práve nejakým kruhom priateľov. A s nikým iným sa nepriatelí, jediný blízky človek je práve Sabine s ktorou sa za tie dva roky ešte viac zblížila, čo ju prekvapivo dosť tešilo. Ako by aj nie, keď ju poznala dlhšie, zistila, že nebola vôbec zlá spoločnosť, práve naopak, vždy s ňou bola rada. Nevie ani ako to začalo, presne si na to nepamätá ale je to vlastne jedno, hlavne, že ich priateľstvo stále trvá. „Ach tak,“ reaguje, pričom prikývne a venuje jej mierny úsmev. Nepáči sa jej to, ale nie je to jej starosť, ak jej to nerobí problém, tak je to len dobre. Keby sa ale sťažovala, vedela nájsť pár vecí, ktorými by jej to zľahčila. Príjemné veci to ale neboli. O tých zase nemusela vedieť Sabine, bolo to lepšie bez toho. Ani si nevie predstaviť, čo by si o nej myslela, keby to zistí. „Ja to hovorím celý čas. Jasné, že si sa mohla obliecť aj lepšie ale ako si povedala, mohlo to byť aj horšie. A hlavne, aspoň nejaké oblečenie máš, mohla si prísť aj bez neho.“ Samozrejme si naozaj nemyslela, že by toho bola schopná, ona jej prišla ako ten typ, ktorý by niečoho takého nebol schopný, ale niektorí ľudia sú naozaj divní a kto vie, možno by tak naozaj niekto prišiel. To by už si možno tí ostatní ľudia začali všímať aj čo sa deje okolo a nie len veciam, ktorým sa práve venovali. Aj keď by to nebola práve tá dobrá pozornosť, aspoň podľa nej. Hneď ale zavrtí hlavou, aby nad takými hlúposťami nemyslela a venovala sa radšej blondínke pred sebou. To je lepšie, než také hlúposti. „Ale aspoň by to bolo bezpečnejšie, nie? Nudné ale aspoň by sa ti nič nestalo.“ Čo vedela, tak sa jej našťastie nič nedialo ani teraz ale predsa, mohlo. A nechcela ju vidieť zranenú. Druhá vec je tá, že ten človek, ktorý by to urobil, by neskončil práve najlepšie, za to sa vie zaručiť. Na víno len prikývne, spokojne sa ale usmeje. Víno má rada, preto je rada, si ho nakoniec dajú. Ani nevie, kedy bola naposledy takto von, že by si s niekým pripila, možno preto ju toto tak teší. To sa ale o svoju priateľku zaujímala ďalej, preto si neodpustila ďalšiu otázku. Na chvíľu vyzerala dosť stratene, ako keby nevedela čo povedať, ale nevyjadrovala sa k tomu. Pri jej slovách sa jej na tvári mihne úškrn ale ten sa vytratí tak rýchlo ako sa tam aj objavil. Je pravda, že to tu poslednú dobu bolo tiché, ale kto vie čo budúcnosť prinesie. Aj keď je členom jednej z mafie, nevie úplne všetko, aj tak ju ale pobavila tá zmienka o mafiách. „Možno nechystajú nič. Je to málo pravdepodobné ale tam nejaká možnosť je, no nie?“ Jasné, že je to hlúposť ale nepáči sa jej ako sa mafiám venuje. Ešte zistí niečo, čo sa niekomu nebude páčiť a pôjdu po nej, čo potom?
|
|
|
Post by Jung Hoseok on Oct 13, 2020 22:30:54 GMT 1
Venuje jej žmurknutie a niečo čo sa dá nazvať úsmevom, viac sa ale k tomu nevyjadruje. Je to proste pravda. Keď sa dalo, tak chodil na rôzne akcie, dôvod bol a to stačilo. To, že je tu ona je samozrejme oveľa lepšie, hneď bol radšej, že sem išiel. Tak trochu mu to pokazilo plán, ktorý mal, možno nájsť nejakú svoju ďalšiu obeť ale jeden deň sa to bez toho zaobíde. Niekoho nájde inokedy, také ťažké to nebolo. Nie po toľkých rokoch a nie pre niekoho ako bol on. To už bola hračka, niekedy to išlo až príliš ľahko. Preto do terénu posielal väčšinou ostatných a on sa venoval iným povinnostiam. Bolo už známe, že María bola nádherná žena, koľkokrát keď ju videl jej to aj rád hovoril. Niekto ako je ona bola radosť sa dívať, čo robil rád, tak ako teraz a pohľad od nej ani raz neodtrhol. Nemal dôvod, jeho oči mu za to jedine mohli ďakovať. „To sa báť nemusíš, niečo také by som ti neurobil. U teba by sa konalo všetko luxusným spôsobom, tak ako si zaslúžiš.“ Úškrn sa na jeho tvári nachádza, ale trochu z iného dôvodu, než by si María myslela. Nevie jeho zamestnanie, nevie čo robí, takže by pravdepodobne reagovala inak, keby o tom vedela, teraz sa nad tým mohol len uškŕňať. Možno to nebola vtipná situácia ale jemu to bolo jedno. Niekto kvôli nemu prišiel o dcéru či syna? Nezaujímalo ho to. Hlavne, že z nich mal potom peniaze. To bola jeho jediná starosť, koľko peňazí z nich potom mal, všetko ostatné išlo bokom. Párkrát sa už stalo, že niekto z jeho ľudí ktorý pre neho robil sa mu postavil, že sa mu to nepáči a nie je to správne. Ten človek bol ďalší deň v novinách, nie s veľmi príjemnou správou. Mŕtvy. Nemal rád takých ľudí. Nevie čo si ľudia myslia, že sa tam bude diať, nič príjemné to nikdy nebolo ani nebude. Našťastie má pri sebe už len ľudí, ktorí sú mu verní a pri tých sa drží. „Možno keď som bol ešte dieťa,“ odvetí, na čo sa zasmeje a zavrtí hlavou. Červenať sa? Tak to sa už dlho nestalo, aspoň pár rokov. Ako povedal, naposledy ako bol dieťa, ešte sa mu nestalo, že by sa červenal v týchto rokoch. Nemal prečo, nič ho nerozhodilo. Hlavne nie, nejaké flirtovanie, kvôli ktorému sa červenalo už veľa ľudí. „Nie, že by som ťa podceňoval ale vždy som si myslel, že víno je tvoje a ďalej nejdeš.“ Bol prekvapený, príjemne prekvapený samozrejme, pretože bol rád za spoločnosť s ktorou si mohol vypiť aj niečo tvrdšie. Pil to tak či tak ale vždy bolo lepšie, keď to ten druhý pil s ním. A ešte, keď sa jednalo o Maríu, bolo to oveľa lepšie. Tušil, že dlho tento kľud tu nebude, cítil, že sa niečo stane, niečo čím sa to celé skurví. „Nenávidím to. Keby radšej tie sračky zahodili za hlavu a zaoberali sa niečím prospešným.“ Naozaj nebol rád za tie roztržky ale nijak tomu zabrániť nemohol, mohol sa tak jedine prizerať a čakať ako sa to celé vyvrbí. Dúfajúc, že dobre. Pre neho. Ostatní ho nezaujímali. „Že ma to neprekvapuje,“ poznamená hneď s pobaveným úsmevom. Nedivil sa, bola nádherná a v práci jej to išlo, skôr by sa divil, keby medzi tými kandidátkami nebola. „Bol by som prvý, kto by si ťa prenajal, to by som si nenechal ujsť.“ Asi po prvýkrát od nej presunie pohľad na niečo iné a tým je nápoj, ktorý im bol donesený a ktorý si aj hneď vezme, hneď to ale napraví a svoje tmavé oči uprie na jej tvár. „Na zdravie. A príjemný večer s príjemnou spoločnosťou.“ Štrngne si s ňou, pričom na nič iné načaká a napije sa tekutiny, po čom sa mu na tvári objaví spokojný úsmev. Ach ako len miluje alkohol. Presne toto dnes večer potreboval.
|
|
|
Post by Park Jimin on Oct 16, 2020 3:30:53 GMT 1
To, že sa tí dvaja spolčili proti nim nemu a Felixovi sa mu vôbec nepáčilo. Ako keby nestačilo, že niekedy proti nemu išiel sám Yoongi alebo Baek, teraz boli na to obaja. Samozrejme bol rád, že spolu vychádzali ale.. musia? Povzdychne si a zavrtí hlavou, na čo si ju rovno oprie o hlavu. „Obaja viete, že mne tá kórejčina nejde. Čo je dosť vtipné, keď mám kórejske korene,“ dodá s pobaveným výrazom na tvári. Všetci štyria ich majú ale Baekhyun ten jazyk aspoň ovláda a Yoongi sa snaží sa to zase naučiť. Ale on s Felixom? Na čo, postačí im tá angličtina. Aj keď, ak sa budú oni dvaja rozprávať po kórejsky, možno by bolo fajn vedieť o čom. Že by to skúsil ešte raz? Sám vie, že to je dosť ťažké, hlavne preto, že má hlavu medicíny, miesto pre druhý jazyk tam už nie je. To ako sa choval pri Yoonginovi bolo niečo za čo on sám nemohol. Odvtedy ako sa mu dostal pod kožu a od momentu ako sú viac než priatelia, jeho telo či ústa reagujú samé od seba. Dalo by sa povedať, že je whipped, čo je.. vlastne dosť skvelé označenie, pretože to je. Pamätal si, ešte za čias ich priateľstva, aké pochybnosti mal, čo ak bude ako ostatní a opustí ho, keď ho to prestane baviť. Dva roky neskôr a je stále pri ňom, kvôli čomu sa mu na tvári objaví aj menší úsmev. „Hej, nevypil som toho až toľko. Bolo to iba pár pohárikov.“ Samozrejme to nie je úplná pravda, vypil oveľa viac než len „pár pohárikov.“ Doteraz Yoongiho ľutoval ale on si to s ním vyrovnal niekoľkokrát na ich rande, väčšinou na sushi, ktoré mal tak Yoongi rád. Jeho spokojný výraz sa ale vytratí, nad poznámkou, ktorú starší mladík vypustí z úst a kvôli ktorej sa zhlboka nadýchne a rovno aj vydýchne. Ešte šťastie, že je do neho zamilovaný, pretože by pravdepodobne reagoval úplne inak. „Vtipné,“ poznamená s neurčitým výrazom na tvári ale v momente ako sa jeho oči presunú na tvár Yoongiho, automaticky sa mu kútiky mierne zdvihnú do úsmevu. Aj z toho, že to bol proste Yoongi ale miloval jeho smiech, či len úsmev, ktorý videl asi každý deň. Doteraz mu to nestačilo a chcel viac. Na jeho „fajčiarsku“ prestávku len prikývol, než sa venoval buď tým dvom alebo ostatným ľuďom v baru. Ani to nepostrehol a ich spoločný večer sa približoval k záveru. Samozrejme po celý ten čas pil, zarovno aj s Baekhyunom, to by si ani jeden z nich nedovolil. Tentoraz sa ale krotil, alebo sa aspoň snažil. Takže áno, bol opitý ale bol stále pri vedomí. To si aspoň myslel. Žiadny extrém sa konať nebude. To už sa oba páry lúčili a keďže bol Jimin v dobrej nálade, tak Baekyhuna ani nijak od seba neodtláčal a objatia mu spokojne oplácal. To už sa otočí na svojho partnera, na ktorého hodí žiarivý úsmev (účinky alkoholu + Yoongiho pekná tvár), chytí ho za ruku a zamieri si to von z baru. „Nebolo to také zlé, nie?“ Opýta sa ho, keď k nemu medzitým viac podíde, aby mu ruku pustil a obmotal si obe ruky okolo jeho tela. Objatia, objatia a objatia. To je jediné, čo teraz chce. „Chcem byť už doma v posteli,“ povie potichu, to sa ale od neho najprv mierne odtiahne, než sa úplne, aby zakýval na taxikára, ktorý sa nachádza práve pred barom. „Našiel som nám odvoz domov, som šikovný, však?“ ozve sa a so spokojným výrazom na tvári, že našiel taxík sa otočí na Yoonhigo, pričom zarovno zamieri práve k už spomínanému taxikárovi aby ho požiadal o odvoz k nim domov. Po splnenej misii si nasadne do vozidla, samozrejme netrpezlivo počká na Yoongiho, aby ho aj hneď mohol chytiť za ruku, aby ich to oboch zaviezlo domov.
|
|
|
Post by Sabine Monroe on Oct 18, 2020 23:01:13 GMT 1
No, po pravde to asi nie je iba o tomto miestne, ale o každom kúsku tohto zakliateho mesta. Buďme k sebe úprimné a povedzme si, že v tomto meste sa môžeš jedine len čudovať nad typami ľudí akých tu stretneš. My sme sa tiež stretli náhodou a pozri. Vyšlo nám z toho krásne priateľstvo. *Sabine, ktorej úsmev k nej vždy pritiahol ľudí bol sladký ako med, ale na druhú stranu nie len tak niekomu ukazovala tú jeho pravú a úprimnú časť. Každý kto poznal Sabine aspoň o niečo lepšie vedel, že hrá na dve strany alebo teda lepšie povedané, sama o sebe má dve tváre. Narozdiel možno od jej spoločníčky Roxanne, Sabine bola typ človeka, ktorý nemal problém sa prihovoriť len tak hocikomu a v okamžiku si tým vytvoriť priateľov alebo rivalov na celý život. Jedna vec, ktorá je na Sabine najviac pravdivou je asi jej cit pre priateľstvo. Ak sa raz stanete priateľmi s touto blondínkou, počítajte s tým, že už sa jej nikdy nezbavíte, pretože vás neopustí. Presne takto to videla aj u hnedovlásky, ktorá bolo skoro akoby jej opakom. Pri ďalších slovách svojej kamarátky sa rozosmeje a pobavene nad tým niekoľko krát pokrúti hlavou.* Myslím si, že keby prídem bez oblečenia, celá pozornosť tohto baru sa prenesie na mňa...aj keď...* Pohľad preniesla na svoje poprsie a oboma rukami ho mierne nadvihla.* Nemyslím si, že by to niekomu stálo za pozrenie sa. *Zavtipkuje a dá ruky opäť na stôl, kde ich mala aj predtým. Bola to naozaj vtipná predstava. Sabine robila často plno nelogických vecí, ale naozaj by bol asi triumf všetkého keby prišla obnažená. Asi by na to nemala '’gule’' ako sa hovorí, ale za ten vtip by to určite stálo.* Hm. Myslím, že by to bezpečnejšie bolo určite, ale je to práca pri ktorej jednoducho zaspávaš aj keď nechceš. Toto mi príde oveľa záživnejšie. *Pokrčí nad tým ramenami. * Nemusíš sa o mňa báť. Nikdy sa mi pri tejto práci nič nestalo. Byť investigatívny novinár je síce náročné, pretože nikdy nevieš kto ti ide po krku, ale myslím, že kým sa nenamočím do veľmi zlých vecí tak to bude všetko v poriadku a nikto mi po krku nepôjde. *Po svojich slovách sa na Roxy ešte usmeje, aby ju trochu upokojila, pretože jej bolo jasné, že by to pre ňu asi nebolo príjemné, keby Sabine skončí v nemocnici kvôli nejakému prípadu alebo ešte ešte horšie.* Tým tichom len vyvolávajú v ľuďoch strach. Nikto nevie čo si má o tejto situácii myslieť a presne ako som povedala pred chvíľou, myslím, že zistiť čo sa naozaj odohráva v ich svete by ľudí buď ukľudnilo alebo by naopak vyšilovali, každopádne by to bolo k niečomu dobré. *Odpovie. Sama mala asi trochu strach miešať sa do takýchto vecí a len keď o tom hovorila cítila sa zle. Vôbec nechcela ani pomyslieť na veci, ktoré by odhalila a tým pádom by sa jej mohlo niečo stať, pretože by sa pravdepodobne zahrávala s ohňom a to nie je nikdy dobré.* Ale povedz mi, ako to ide u teba? Čo práca? Nejaká známosť? *Nadvihne po svojich otázkach obočie a zvedavo si svoju kamarátku premeria pohľadom. V tom im však čašník prinesie oba poháre s bielym vínom na čo Sabine poďakuje a pohľad opäť vráti k Roxy, tento krát však drží aj jeden s pohárov v ruke nahnutý smerom k nej.*
|
|
|
Post by María Ahn on Oct 18, 2020 23:37:55 GMT 1
*María chodila na rôzne akcie usporiadávané mestom. Teda, nie len mestom, ale aj rôznymi mafiami či jednotlivcami mesta. Samozrejme to tak vždy bolo len v prípade, že jej to práca alebo ten jej tyran, ktorého mala doma dovoloval. Občas ju bral na akcie vysoko postavených ľudí spolu s ním, ale vždy to bolo len a len, aby ju ukázal ako svoju trofej a lásku jeho života. Vždy to však bolo inak. Svojim spôsobom bola María akousi jeho trofejou, ale nikto v skutočnosti netušil, že pod všetkým tým make upom, ktorý nosila sa skrýval monokel alebo modriny, ktoré musela niekoľko hodín pred odchodom z domu zakrývať. Aj cez to všetko sa María na všetkých týchto spoločenských srandách usmievala a tvárila sa ako je pri tom mužovi šťastná. Pritom mu len akosi dlžila za záchranu jej biedneho života. Kedysi bola sprostá, naozaj sprostá a do dnešného dňa ľutuje ako sa zachovala keď mala len sladkých 16 rokov. Naozaj len málo kedy mala povolené opustiť ich spoločný príbytok. Dnešný večer bol výnimkou, hlavne možno kvôli tomu, že María sa z domu vyparila skôr, než jej ''majiteľ'' stihol prísť domov. Teraz sa však cítila v spoločnosti Hoseoka príjemne a bezpečne. Nemyslela na zbytočné trápenie zo svojho života a nemusela nič riešiť, pretože jej nič netušiaci spoločník sa k nej správal tak ako si to každá žena od muža zaslúži a to ani netušil s čím bojuje v súkromí.* Budem to brať na vedomie. Počítam s tým, že pre mňa namiesto nechutnej dodávky príde luxusná limuzína. *Krátko sa po svojich slovách zasmeje a pobavene pokrúti hlavou. Bola to naozaj vtipná predstava nechať sa takto luxusne uniesť. Jediná asi smutná vec na tomto celom bola, že to bolo niečo, čo María naozaj potrebovala. Uniesť. Bolo jedno či by to bolo luxusne alebo v starej nechutnej a smradlavej dodávke. Stačilo by jej keby ju niekto proste uniesol zo sveta, v ktorom žije teraz. Netušila však, že niečo takéto robí jej spoločník bežne. Pravdepodobne by sa tom teraz vôbec, ale vôbec nesmiala.* Takže mi chceš povedať, že ťa ešte nikto nedonútil červenať sa? *Podvihne obočie a neveriacky nad tým pokrúti hlavou. Hoseok bol naozaj luxusný a elegantný človek, ale každý sa predsa čas od času začervená. Dokonca aj María k tomu má často veľmi blízko. Hlavne ak ide o komplimenty, ktoré dostáva od Hoseoka. Svojim spôsobom je to iné ako dostať kompliment o iného chlapa.* Víno je dobrá voľba. Vždy. Vyberám si ho často, ale pravdupovediac dnes mám chuť na niečo oveľa tvrdšie. A tvrdý alkohol je predsalen lepší ako víno. *Pokrčí nad tým ľahostajne ramenami. María nebola v pití alkoholu žiadna padavka. Vypiť toho dokázala ako každý priemerný chlap a nepoložilo ju to. Samozrejme sa do nálady dostala vždy, ale zatiaľ sa ešte nikdy neopila tak, že by nedokázala prísť domov po svojich.* Čo som sa počas života v Black Hollow naučila je, že mafiáni vždy riešia medzi sebou len samé sračky a to sa tak rýchlo nezmení, miláčik. * Len čo bola pravda tak toto prehnité mesto a jeho mafiáni sa nedokázali miešať do svojich vlastných vecí, ale skôr riešili veci, do ktorých ich nič nebolo a tým trpeli aj nevinní občania, ako inak. Nad jehou ďalšou poznámkou o jej práci sa krátko zasmeje a do tvári sa jej nahrnie červeň.* Ale prosím ťa. Taká dobrá v tom rozhodne nie som, ale ver, že ak by to bola súkromná akcia pre teba snažila by som sa najlepšie ako viem. *Žmurkne na neho. Celý čas presne tak ako aj on ju, aj ona sledovala len a len jeho. Akoby nikto iný v bare nebol. Ako keby tam boli len oni dvaja. Na moment presunula z neho pohľad na pohárik, ktorý si vzala do ruky ale okamžite sa opäť venovala očami svojmu spoločníkovi.* Na zdravie. Nápodobne. *Po svojich slovách si s ním štrngne a napije sa z pohára, ktorý hneď na to položí opäť na stôl. Jej telo zaleje príjemný pocit teplo na čo sa usmeje. Bol to už dlhý čas bez alkoholu a musela priznať, že jej to chýbalo.* Mimochodom. Keď už sme riešili tú prácu. Zajtra pracujem. Mám počítať, že prídeš? *Možno sa nemusela ani pýtať. Hoseok jej klub navštevoval často. Chcela mať však akúsi istotu, že sa tam objaví.*
|
|