|
|
Post by Rosaline Hall on Jul 11, 2018 18:52:24 GMT 1
Ladies and gentlemen, život Rosaline Hall... Pripravte si vreckovky, bude to emotional.
|
|
|
|
Post by Rosaline Hall on Jul 11, 2018 20:57:39 GMT 1
Flashback6.6. 2004
Mesto Black Hollow prežívalo slnečný deň. Vyzeralo to, že dnes bude mesto mať jeden z tých pokludných dní, ktoré tak často nezažíva. Malé dievčatko kráčalo vedľa svojho otca v miestnom supermarkete.
Dievčatko malo svoje dlhé hnedé vlasy zapletené do dvoch menších copíkov. Muž, ktorý kráčal vedľa nej bol veľmi vysoký. Jeho vlasy boli už popolavejšie rovnako ako brada, ktorá mu začínala rásť. Pomaly si prezeral produkty a hádzal ich do malého košíka, ktorý držal v pravej ruke. "Prečo nešla Roxy s nami, oci?" dievča uprelo zrak k svojmu otcovi pričom stále kráčalo po jeho lavici.
"Ruby je ešte malá srdiečko. Preto ostala s vašou opatrovateľkou, Susan. Vieš, že by zbytočne vymýšľala." Vysoký muž sa na svoju dcéru usmial. Na jeho tvári boli vidieť jemné vrásky a tiež kruhy pod očami, pretože veľmi veľa pracoval a končil často v noci. Svoje dve dcéry milovala viac než by mohol niekto pri ich štýle života povedať. Všetci obyvatelia, ktorí sa po obchode pohybovali mali na tvárach úsmev. Okrem malého dievčaťa. Neustále šklbalo svojho otca za rukáv saka, pretože akosi vedelo, že príde niečo zlé.
"Čo sa deje, Rosa? " muž sa sklonil k svojej dcére a ako vždy sa na ňu milo usmial.
"Niečo sa stane oci. Nemám dobrý pocit. Nechcem tu ostať. " otec dievča len pohladil po tvári a usmial sa ako vždy. Jeho pohľad hneď hovoril, že si dievča nemá vymýšľať, lebo nič zlé sa v bežnom obchode predsa stať nemôže. Dievča však svojho otca neprestávalo ťahať za rukáv. Stále otcovi hovorilo, že niečo prichádza, ale on ju nechcel počúvať. Myslel si, že sú to znovu tie hlasy, o ktorých mu už hovorila niekoľko krát. Neboli. Mala pravdu. Do mestského supermarketu vstúpilo niekoľko ozbrojených mužov. Začala streľba.
"Ľúbim ťa anjelik. " Vysoký muž sa naposledy sklonil k svojej dcére. To boli jeho posledné slová. Potom vysoký muž padol k zemi, pretože guľka preletela stredom jeho hlavy. Ani dievča sa nevyhlo guľke zo zbrane. Preletela jej okolo boku. Na ňom sa začala tvoriť krvavá stopa. Lupiči z miesta činu ušli. Všade bol chaos a panika. Jedine malé, osem ročné dievča sedelo vedľa mŕtvoly svojho otca držiac sa za krvavý bok. Neplakala, nemala na sebe ani najmenšiu známku nejakej emócie. Len tam sedela a bezducho pozerala na svojho otca.
O nedlho prišla záchranka. Dievčatko okamžite hospitalizovali do nemocnice. Doktori nechápali, že ešte žije potom ako guľka, ktorá jej len preletela bokom, mala v sebe črepy, ktoré zasiahli jej vnútorné orgány. Na čo sa vtedy dievča pýtalo bolo jediné. "Kedy môžem vidieť svoju sestru?"
Nedostávala však žiadnu odpoveď. Ani od doktorov ani od vyšetrovateľov, ktorý sa jej pýtali na rôzne otázky. Prvá noc bola pre ňu neúnosná. Zo sna pozerala sama na seba ako spí. Bolo to pre ňu zvláštne. Doktori si mysleli že je to následok tej náhlej straty príbuzných. Ono to bolo len nečakané zhoršenie Rosalinho zlého mentálneho stavu.
|
|
