Post by Melody McDougal on Jul 5, 2018 13:03:19 GMT 1
,,Vidíš, si užitočný aj bez lieku na rakovinu. Teda, určitým spôsobom" mykne ramenom, pričom kútiky jej pier sa mykajú do úsmevu, no ako chvíle plynú, podarí sa jej zahnať chuť do smiechu a tak z toho vyjde ako cool girl. Ako si tak spomína na jej myšlienkové pochody, keď jej chlapec nastupoval do auta uvedomuje si, že možno to nebol až tak zlý nápad. Predsa len, naozaj málokedy sa vám stane, že narazíte náhodou na človeka, ktorý má takmer rovnaké zmýšľanie ako vy. Teda - všetci sme si všimli, že sa najskôr nepohodli, ale najhlavnejšie je, že všetko nakoniec dobre dopadlo, no nie snáď? Venuje svojmu spoločníkovi začudovaný pohľad, keď sa začne všelijako krútiť na svojom sedadle, pričom premýšľa, kedy ho naposledy vysávala. Kým si však stihne spomenúť, 'Kevin' vytiahne svoj iPhone a začne s ním robiť nejaké zvláštne veci. Ako náhle si to uvedomí, spustí obrovský smiech. ,,V poriadku, v poriadku. Túto informáciu som nepotrebovala. A dúfam, že ani ty odomňa nechceš presné..." na chvíľku sa zamyslí, ako mu to má asi povedať. Uchechtne sa, nečakala, že toto bude téma ktorú bude rozoberať s cudzími ľudmi. "Rozhranie centimetrov pre moje uspokojenie." Nachvíľu zostane ticho, ale potom si spomenie na ešte jeden fakt, ktorý jej prakticky vylezie z úst. "A vlastne, na veľkosti aj tak nezáleží" Keď už sa tak úprimne bavili, to bolo aj tak jedno. Ona sa mu priznala s problémami jej pŕs, on zase o dĺžke jeho prirodzenia. Nič zvláštne. "No presne!" zvolá k jeho poznámke o prsiach. Tento fakt väčšina chlapov nechápe a v jej hlase bolo počuť aká je nadšená z faktu, že on áno. ,,Tiež tomu nerozumiem" dramaticky si povzdychne so sarkastickým podtónom. ,,Veď na ňom nie je nič zvláštne" pokrúti hlavou. Týmto tvrdeniam ani ona sama neverí. Po chvíli už sa prestane zapodievať týmito abnormalitami, a vymení ich za niečo zaujímavejšie. Za jedlo. Pritom, ako si užíva to svoje, nechápavo pozerá na Yoongiho, a premýšľa kam to všetko do neho ide. Veď toto sa nedarí ani jej, keď má svoj týždeň. Potom si však povie ži a nechaj žiť a ďalej sa nezaujíma o jeho jedlo a radšej sa stará o to svoje. Na jeho poznámky nereaguje, len sa pousmeje, ale to už sa on poberá na odchod. ,,To by si radšej mal." súhlasí s jeho nápadom, no usmieva sa. ,,Máš začo. Ja tvoje hviezdičky na Uberi nepotrebujem aj tak. A ani môj banán nie." prevráti očami, sleduje ho ako vystupuje. "Maj sa" tentokrát v jej hlase nie je počuť nič ironické ani sarkastické, iba úprimný pozdrav. Ako však čaká, kým si zoberie svoj bicykel, všimne si peniaze pod banánom a s úsmevom prevráti oči. V spätnom vidí, že si svoj bicykel zobral, tak sa teda tiež poberie z parkoviska, pričom ešte dvakrát zatrúbi na nového kamaráta, vďaka ktorému je teraz jednou nohou v problémoch a ani o tom nevie.