AOMG Casino - Jay Park

*Po dvoch dlhých rokoch od zavrenia v asylum pre mentálne chorých bola táto pôvabná čiernovláska konečne na slobode. Jej mentálne zdravie sa po závodoch v meste zhoršilo tak moc, že umiestnenie v tom zariadení bola jediná možnosť, ktorú jej organizácia mohla urobiť. Vlastne, zatvárali ju tam vždy, keď sa v jej hlave niečo pokazilo o niečo viac než zvyčajne. Nenávidela ten pocit, keď sa v jej hlave hlasy hádali akoby ona vôbec nebola prítomná. Robili to vždy. Lieky nepomáhali a tak jediná možnosť bolo vždy uzatvoriť Rosaline medzi štyri steny a nepustiť ju tak skoro na slobodu. V tento deň mala voľno. V poslednej dobe bolo voľných dní viac než dosť a ona sa pomaly v jej hotelovej izbe začínala nudiť. Ako každý večer prehltla plnú dlaň praškov, nasadla do auta a odviezla sa do mesta. V miestnom kasíne kam smerovala aj práve teraz trávila svoje posledné voľné dni svojho života. Dokonca nevidela ani svoju sestru, ale zatiaľ nevyhľadavala jej spoločnosť. Nemohla sa jej ukázať kým sa jej mentálne zdravie nedá úplne dokopy. Bolo jej ľúto, že s ňou netrávi čas, ale jednoducho jej to hlava nedovolila. Plánovala sa jej ozvať, to určite áno, avšak stále na to nebol vhodný čas. V šatách, pod ktorými mala ako vždy schované zbrane pre prípad núdze vkročila do kasína. S ľahkým úsmevom na perách prešla pohľadom po všetkých zúčastnených, než si sadla k partii postarších chlapov a začala hrať poker s nimi. Rosaline milovala hazard, ešte viac ako andrenalín. Napĺňalo ju to šťastím, pretože si vždy spomenula ako hrávala poker so ostatnými v programe po večeroch namiesto spánku. Spokojne prihadzovala do sádzok a ukazovala víťazné karty. Aspoň toto bolo niečo v čom si verila na sto percent, hoci hlasy v jej hlave hovorili úplne niečo iné.*

*Nebolo žiadnym tajomstvom, že práve Rosaline vynikala v hazardných hrách. Vždy ak mala voľnú chvílku zavítala do kasína alebo si proste nelegálne zahrala poker v temných zákutiach barov. Vedela oklamať svojim pohľadom. Aj to všetko ju naučil dlhý tréning v organizácii. Nie len, že ich ako tínedžerov učili strielať zo zbraní alebo šoférovať, hazard bol jedna z vecí, ktoré museli ovládať, aby sa tak rýchlo priučili ak by ich misia obsahovala napríklad prácu krupiéra alebo bohatého občana, ktorý si najprv prišiel zahrať poker a potom zabil jedného z miestnych návševníkov. Dnes tomu však bolo o niečo inak. Rosaline nemala v pláne a dokonca ani nakázané dnes večer niekoho zabiť. Dokonca nemohla zabíjať len tak bez rozmyslu. Už niekoľko krát ju to predsa dostalo do problémov. Do ďalších sa už dostať naozaj nepotrebovala. Víťaznými kartami opäť obohatila stôl plný neznámych mužov, ku ktorým sa pred nejakým časom pridala. Shrabla k sebe výherné žetóny a s podvihnutým obočím sledovala každého jedného hráča za stolom. Pridala do kôpky niekoľko žetónov. Na jej tvári sa usadil úsmev.* Ah chlapci. Dnes nie je šťastie na vašej strane. *Krátko sa zasmiala a opäť vyložila výherné karty na pokrový stôl. Bola tak zadívaná do hry, že si skoro ani nevšimla, že k nej niekto prichádza. Zdvihla pohľad a drink si prevzala do svojich rúk. Bola pravda, že jej nechýbalo čaro osobnosti a povedzme si úprimne, Rosaline bola naozaj krásna. To však mohla povedať aj o spoločnosti, ktorá sa k nej pripojila. Muž, ktorý jej priniesol drink bol naozaj pohľadný, možno asi najpohľadnejší v celom kasíne. Pár krát si ho preto poriadne prezrela od hlavy až po päty. * Ďakujem. *Odpovedala pričom svoj pohľad nachvíľku zamerala na stôl, ale opäť sa otočila k svojmu novému spoločníkovi.* Roky tréningu robia svoje. Možno je za tým aj krása. Kto vie. *Pokrčila ramenami. Rosaline si často nepovedala, že je krásna avšak ak jej to povedal niekto iný, nebránila sa. Sledovala každý jeho pohyb. Pomaličky sledovala čo i len najmenší pohyb jeho svalov. Nebolo to tak, že by chcela. Skôr už len bola zvyknutá, aby tým odhalila nepriateľa. Kútiky sa jej zdvihli do úsmevu, keď jej getleman pobozkal chrbát ruky.* Rosaline. Stačí aj Rosa. *Predstaví sa a zdvihne pohárik, v ktorom sa nachádzal drink.* Nazdravie. *Nahla pohárik k svojmu spoločníkovi, aby si štrngli a na tvári jej stále hral úsmev.* Mňa teší, že tu je kasíno, ktoré je schopné. Príjemná atmosféra a ešte príjemnejší personál. *Podvihne obočie. Nebola si príliš istá svojimi slovami. Pomaly sa nahla k Jayovi a nadýchla sa jeho vône.* A čo sa týka teba, odhadujem to...*Pozrie sa na prítomných za stolom a uškrnie sa. Podľa pohľadov všetkých pri stole je hneď bolo všetko jasné. Zdvihla k nemu pohľad ešte stále naklonená tak, aby mohla rozprávať len k nemu, aby ju nikto iný nepočul.* ...na majiteľa kasína. *Rukou mu zľahka popravila golier košele a opäť sa od neho odsunula.*

*Toto mesto malo na sebe viac špiny než celý tento skorumpovaný štát dokopy. Na každom rohu čakal niekto so zbraňou v ruke a snažil sa vyhliadnuť si svoju ďalšiu obeť. Rovnako na tom bola kedysi aj táto tmavovláska. Zabíjala kvôli tomu, že nenávidela ľudí a ešte viac nenávidela nespravodlivosť. Toto mesto nebolo však iba o vrahoch, je posplietané mafiami, ktoré Rosaline tak moc nenávidí. Bola by to pre ňu zrada vlastného presvedčenia keby sa k nejakej niekedy pridala. Dokonca to ani urobiť nemohla kým by jej to niekto zhora neprikázal. Hoci nebola obyčajným občanom tohto mesta, vedela sa správať ako jeden z nich, tváriť sa, že netuší o aké svinstvách tomuto mestu vlastne ide. Presne ako dnes. Sedela v kasíne ako obyčajný zákazník, ktorý si prišiel zahazardovať s ostatnými obyvateľmi mesta. Nemusela dokonca urobiť nič a spoločnosť jej robil sám majiteľ. Bolo zrejmé, že jeho meno poznajú všetci a výzor len málo kto. Bola jeho výzorom mierne, ale milo prekvapená. Určitým spôsobom sa jej páčilo akú auru tento mladý muž prechováva. Možno aj preto z neho nespúšťala zrak.* Páni vyzerajú byť z tejto hry vyčerpaní. *Na malý moment otočila hlavu k svojim spoločníkom a pobavene pokrútila hlavou nad ich výrazmi tváre. Bolo až vtipné sledovať ako zúfalo sa na nich dvoch pozerajú. Pohľadom sa vrátila späť k Jayovi pričom si ho znovu prehliadla. Musela dodržovať svoje isté zásady rozprávania sa s neznámymi. Hlavne ak nebola vo výhode.* Na skratku svojho mena som si zvykla rýchlo. Aj mňa veľmi teší. *Po ich vzájomnom štrngnutí si pohármi chvíľku počkala kým sa napije jej spoločník a až potom si odpila zo svojho pohára ona. Najprv len malý dúšok, a keď sa uistila, že sa nemá čoho obávať, napila sa viac.* Samozrejme ti to najlepšie aj vychádza. *Nemohla sa sťažovať na nič čo kedy v tomto kasíne zažila. Naozaj tu bol príjemný personál a ešte príjemnejšie sa tu s ňu zaobchádzalo. Možno to bolo tým, že bola žena, občas skoro jediná, pretože povedzme si úprimne, ženy často takéto podniky nenavštevujú. * To ešte nevieš s akým človekom si sa dal do reči. *Rosa bola pôvabná, inteligencia jej tiež nechýbala, ale zo všetkého najlepšie vedela ako zabiť človeka na viac ako tisíc spôsobov. Po jeho ponuke zdvihla kútiky do úškrnu. Hoci jej niečo v hlave hovorilo, aby povedala nie, pretože si musela zachovať svoju opatrnosť, ten druhý hlas jej hovoril presný opak. Podľa nej sa však nemohlo nič pokaziť. A keby aj hej, ešte stále bola ozbrojená. * Takáto ponuka sa len tak neodmieta. *Odpovedala mu, hneď po čom vypila zvyšok svojho drinku a zdvihla sa zo stoličky. Usmiala sa nad tým, že je to správny gentleman a chytila sa, aby ju mohol viesť.* Mám dve teórie, buď toto robíš s každou ženou, ktorá ťa zaujme alebo na druhú stranu, nemá veľa žien možnosť dostať sa k tebe až tak blízko. Pohľadný, ale obozretný. *Stále bola pohľadom zavesená na ňom a pozorne sledovala jeho tvár. Bolo ťažké sa na niekoho ako on nepozerať. Možno aj preto z neho nevedela odtrhnúť zrak.*

*Nemala rada pokiaľ muži ženy podceňovali. Nebola teda žiadna veľká feministka alebo niečo podobného, skôr si stála za názorom, že ženy a muži sú vo všetkom na jednej vlne. Áno, ako žena bola určite nežnejšia než opačné pohlavie, to bolo samozrejmé, ale pri pohľade na ňu už veľa mužov pochopilo, že až také nežné a zraniteľné žieňa to nie je. To ani nebola. Keby deväťdesiat percet ľudí vedelo čím sa vlastne živý asi by si veľmi rýchlo rozmysleli aj tú najprimitívnejšiu konverzáciu s ňou. Mala za to, že ľudia sa jej prihovárali len kvôli jej kráse a viac v nej nikdy nevideli. Rosaline v sebe mala však viac než len túto jednu povrchovú vlastnosť. Ak sa teda nerozprávame o jej schizofrénii je z nej vždy príjemný spoločník.* Hovorím ti, ale pravdu. *Odpovedala na celé toto lichotenie, ktoré si tak nejak medzi sebou vymieňali a na tvári mala stále mierny úsmev. Neostávalo jej nič iné ako usmievať sa, keďže jej spoločník bol až príliš šarmantný a ona sa tým úsmevom jednoducho nedokázala ubrániť. Na jeho následujúce slová neodpovedala z jednoduchého dôvodu. Chcela ho prekvapiť tým čo sa v nej naozaj skrýva, a že nie je len tak obyčajná žena z tohto mesta. To by nebolo nič zvláštne, pretože povedzme si úprimne, kto je tu vlastne obyčajný? Každý jeden obyvateľ tohto mesta má na svojom konte vraždu či nejakú tu krádež alebo patrí k mafii. Nad jeho slovami sa opäť len usmievala. Bolo jednoduché sa usmievať ak na to mala dobrý dôvod presne ako teraz. Nechcela ani tipovať ako dlho mu tento spôsob správania sa k jej osobe Jayovi vydrží ak zistí čo je naozaj zač. Nemala v pláne mu prezradiť svoju profesiu veď komu len tak na prvom stretnutí poviete, že ste assassin? Pokiaľ to neboli ľudia, ktorí Rosaline už poznali, nikto nevedel kto skutočne je, pretože jej povolania sa striedali podľa misií, ktoré mala v danom období vykonávať. Už pred rokmi jej však jeden z mafiánov vysvetlil, že jej meno sa šepká medzi mafiánmi, a že sa o ňu pri najbližšej vojne v Black Hollow ešte len pobijú. Nevedela sa toho dočkať.* Len ma zaujímalo či si jeden z tých, ktorý si k sebe nepretržite pozývajú ženy alebo si to najprv dobre rozmyslíš než tak urobíš. *Odpovie a ďalej sa ním necháva viesť kasínom, cez schody až k dverám, kde stáli ďalší muži oblečený v čiernom. V tomto momente Rosaline nachvíľu zapochybovala a vedela si čo sa bude diať. Už ťa majú, povedal jeden z hlasov a ten druhý sa v pozadí medzitým len ticho smial. Toto si nečakala, však? ozval sa jeden z hlasov znovu a ona musela pár krát zažmurkať. Skôr než však nastali poriadne obavy ozval sa Jay a jeho reakcia ju príjemne prekvapila. Na muža, ktorý by ju mal zrejme kontrolovať len žmurkla a prešla s Jayom do vnútra. Usadila sa vedľa neho na gauč. Nohu si prehodila cez nohu a pohodlne sa oprela pričom sa rozhliadala po miestnosti.* Pokiaľ by to bolo možné, dala by som si whiskey. *Odpovie už tento krát s pohľadom upreným na ňom. Kútiky úst sa jej zdvihli k úsmevu.* Prečo si nechcel, aby ma skontrolovali? Čo ak sa ťa tu chystám zabiť a som plne ozbrojená? *Nadvihne pri svojej otázke obočie. Jedna z vecí bola pravda. Nebola to však tá, že by sa chystala zabiť, k tomu nemala dôvod a keby aj určite by to neurobila príliš nápadne. Zaujímala ju však odpoveď. V tomto meste vlastnil zbraň každý a oni dvaja sa nepoznali. Prečo jej tak dôveroval?*

*Pobavene nad jeho poznámkou pokrútila hlavou.* Keby som ti povedala čo vlastne robím, musela by som ťa hneď potom zabiť. Nemyslíš, že by bola škoda takej krásnej tváričky? *Odpovedala pričom si svojho hostitela niekoľko krát prezrela. Bola len pravda, že Jay bol naozaj pohľadný a ona svojou odpoveďou neklama. Či už o tom, že mal krásnu tváričku alebo o tom, že keby mu prezradí kým vlastne je tak ho bude musieť zabiť. Také bolo pravidlo. Ak by náhodou Rosaline niekedy niekomu prezradila kým je, musela by daného človeka v priebehu niekoľkých ďalších minút zabiť. Mohol by to byť hocijako nevinný človek, ktorý predtým nikdy neurobil nič zlé, organizácii, po ktorou pracovala by to bolo jedno.* Tak to sa cítim naozaj výnimočne. Ako sa vám len odvďačím pane? *Naklonila hlavu mierne na stranu. Nemyslela to nejak vážne skôr ho chcela len trochu podpichnúť. Samozrejme bola rada, že už sa nenachádza v spoločnosti tých chlapov, ktorí proti nej aj tak len prehrávali. Jay ju týmto spôsobom vlastne koniec koncov záchránil od nudne stráveného večera v kasíne. Rosaline teda nebola príliš spoločenský typ. Ak už však prišlo na to, aby sa s niekym dala do reči, bola to väčšinou konverzácia o ničom alebo to bol nejaký pracovný rozhovor. Takto konečne mohla vypnúť a nezaujímať sa o to, čo sa deje v jej hlave či riešiť pracovné ponuky od hláv mafií, ich zástupcov či podobné veci. Ešte raz sa obzrela po miestnosti akoby sa chcela uistiť, že sú všetci naozaj tak ďalek, aby oni dvaja mali dostatok súkromia.* Buďme úprimní. V tomto meste vlastní zbraň tak 99% obyvateľstva. Nikto kvôli tomu, že zabíja pre svoje prežitie, niekto, pretože sa bojí o svoj život. V tomto meste je mať zbraň dôležitejšie ako vlastniť mobilný telefon a to vieme obaja. *Odpovedala pobavene, pretože naozaj bolo pravdou, že zbraň bola v tomto meste akousi samozrejmosťou. Ľudia ich mohli zohnať na každom rohu. Rosaline si občas myslela, že hoci Amerika ako štát má svoje zákony, Black Hollow by si akoby vytvorilo svoje vlastné a tie štátne sa ho vôbec netýkajú.* Múdrejšia než si myslíš. Ak by som ťa naozaj chcela zabiť, urobila by som to na mieste kde nemáš svojich ľudí, aj keď musím povedať, že by nebolo ťažké vysporiadať sa s nimi. *Pokrčí nad svojou odpoveďou ramenami než opäť pokračuje.* S tvojou ponukou však súhlasím. *Vzala si od neho pohár a priťukla si s ním a hneď na to sa aj napila. Pohár potom položila na stôl pred nimi. Pohľad venovala len svojmu spoločníkovi.* Tak povedz... čo robíš okrem toho, že vlastníš toto luxusné kasíno?

<a href="https://cialiswithdapoxetine.com/#">cialis price</a> cialis alternative